Více o knize

#horolezectví#sportovci

Čo Oju je šestá nejvyšší hora světa a v překladu znamená Tyrkysová bohyně. Čtyři roky po jejím prvním zdolání se o její pokoření pokusila i první ženská expedice. Skončila tragicky.

„S pocitem smutku jsem si tenkrát uvědomila svou příslušnost ke slabší polovině lidstva, jednoznačně předem vyloučené z himálajského dobrodružství, ale moji touhu vylézt na vysokou horu nic nezmenšilo.“

Dině Štěrbové se podařilo jako první ženě na světě na horu vystoupit roku 1984.

Číst víc

Počet stran

328

Vazba

pevná vazba

Rozměr

135×205 mm

Hmotnost

434 g

ISBN

9788075439956

Rok vydání

2019

Naše katalogové číslo

619251

Jazyk

čeština

Původ

Slovensko

Nakladatel

Alpress

Kategorizace

Knihy
Odborné a naučné
Sport
Individuální sporty

Knihy
Životopisy, reportáže a myšlenky
Životopisy

Knihy
Odborné a naučné
Sport

Našli jste nepřesnosti? Dejte nám, prosím, vědět!

Nahlásit chybu

Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.

Kupte společně

507 Kč

Koupit společně

Hodnocení

5,0 / 5

1 hodnocení

	1
	0
	0
	0
	0

Jak se líbila kniha vám?

Přidat recenzi

Čtenářské recenze

10

Erik Rakovský

Sledovat

E-kniha

Právě čtu

Darth Vader ide SNP-čku

Zobrazit čtenářský profil

Erik Rakovský

Ověřený zákazník

14.6.2021

Knihu som čítal, keď som bol mladý, zúrivý, začínajúci horolezec s výškovými ambíciami. Na rozdiel od bratislavskej rodáčky RNDr. Margity rodenej Schochmannovej (nie som si istý počtom niek v priezvisku, Dina, prepáč) sa mi to dodnes nepodarilo, aj keď nie je snáď ešte všetkým dňom koniec.
Samozrejme, v tých časoch znamenala výprava do vysokých hôr okrem kopy orientálnej byrokracie aj zbastlenie čoho sa len dá vlastnými silami (v niektorých položkách sa to dodnes príliš nezmenilo), zohnanie ako vtedy, tak aj dnes neuveriteľných súm (to sa asi zhoršilo - beloch je v Ázii niečo ako chodiaca peňaženka), športovo-technického súhlasu národného zväzu (Dina naznačuje konzervatívny patriarchálny paternalizmus, na ktorý dievčatá narážali, na federálnej úrovni reprezentovaný gálfyovskou skupinou), ktorý dnes bude snáď už zasa treba aspoň dakam (komerčné expedície "zacvakaj a my ťa tam už nejako skúsime vyťahať a vytlačiť" sú bez diskusie mor), voľna z roboty (vtedy sa to dalo zvaliť na reprezentáciu, dnes pri všetkých tých tlakoch by mi nepomohlo ani zamak, že podobne ako autorka som z akademického prostredia, karenty mosá byt a o sabatikale môžeme len snívať) a tak ďalej a tak ďalej. Za povšimnutie stojí, že výprava s českou emigrantkou Věrou Komárkovou v roku 1984 nečinila nijaký vážny problém, to len na okraj a na narušenie neoliberálneho diskurzu.
Baby dokázali neuveriteľnú vec. V poslednom štádiu príprav odriekla väčšina členiek a tak obe menované napokon vyrazili samy, bez veľkej časti materiálu a museli sa spoliehať na výber lezecky schopných Šarpov (je to s veľkým Š, lebo je to názov etnika). To spravidla nie je až taký problém - keby budhisti zistili, že existujú aj ambície a motivácia, tak nejaký biely lezec by si už nad nejakých 5000-6000 m nad morom ani neškrtol (majú iný hemoglobín), ide skôr o to, mať šťastnú ruku v agentúre pri výbere. A tu sa na nich usmialo šťastie hlavne v osobe Ang Ritu, ktorý toho za svoj nie až tak dlhý život vyliezol pred aj po tejto akcii viac ako dosť. Long story short, z plánovaného expedičného štýlu bolo niečo na pomedzí ľahkej expedície a alpského štýlu (na rovinu si povedzme, že nič iné ako alpský štýl nemá v Himalájach od Messnerových sól bez kyslíka význam a že ak sa na to takto pozeráme, tak úroveň výškového horolezectva z konca 80. rokov dnes ťažko prekonať) a napriek všetkým problémom sa napokon na vrchol dostali.
Ako kynológ oceňujem záverečnú scénu s urazeným džezefčíkom :)
Ani dnes nenájdete často lepší výkon, ako tento 37ročný výstup. Klobúk dole!

Autorka má navyše dobrý štýl, číta sa to ako detektívka. Kniha a výkon, ktoré nestihli zostarnúť. Číst víc

---