Šesť rokov. Toľko prešlo od môjho prvého čítania tejto knihy a odvtedy je mojou neoddeliteľnou súčasťou. Táto kniha ma totiž vtedy formovala. Naučila ma pochopiť samú seba a hlavne teda počúvať sa. Taktiež podčiarkla moju lásku k prírode, chodeniu a stanovaniu.
Pridala mi hlavný životný sen, a to sa raz vydať na podobnú cestu. Mimo civilizácie, bez telefónu, ale možno s nejakým parťákom a vlastne doteraz sa pýtam prečo som takú cestu nepodstúpila už dávno.
Toto je kniha, ktorú zoberiem do rúk vždy, keď sa strácam sama v sebe. Keď sa psychicky necítim dobre a vždy si ňou pripomeniem, kto som, čo som.
V mojej knižnici sa nachádza už v dvoch jazykoch. V Slovenčine ju mám spred šiestich rokov a v angličtine som si ju zaobstarala minulý rok, počas mojej čitateľskej krízy. (A pravdu povediac aj tej psychickej, len som si to nechcela priznať.) Odvtedy ležala na polici, pretože som sa do nej nevedela začítať a znovu som siahla po nej až teraz. (Prekvapivo presne šesť rokov od prvého prečítania, to nie je náhoda podľa mňa) A aj keď som teda začala v angličtine, po päťdesiatich stranách som siahla po tom slovenskom vydaní a už ho nepustila z rúk.
A aj keď to tentokrát malo byť len o prečítaní neprečítanej knihy, tak mi Cheryl znovu pripomenula veľa dôležitých vecí, na ktoré som časom zabudla. Dúfam, aj keď v dobrom, že po tejto knihe nebudem musieť v najbližšom čase siahnuť. Aj keď by som ju v tej angličtine tak moc chcela zdolať. No možno nabudúce, keď sa znovu budem potrebovať vrátiť späť na svoju cestu.

Kniha obsahom zaujme hlavne čitateľov, ktorí už „hrebeňovku“ hoci aj slovenskú zdolali. Potešilo by ma, keby bola priložená mapa PCT, aby čitateľ mohol sledovať smerovanie hlavnej hrdinky.