Uhorský aristokrat Pavol Pálffy (1592 – 1653) bol jedným z najvýznamnejších politikov Uhorského kráľovstva v prvej polovici 17. storočia. Syn „rábskeho hrdinu“ Mikuláša Pálffyho a Márie Fuggerovej študoval vo Viedni, v Ingolstadte, v Olomouci a absolvoval Kavalierstour v Taliansku. Zastával najdôležitejšie krajinské úrady v Uhorskom kráľovstve: takmer dve desaťročia bol predsedom Uhorskej komory, následne sa stal krajinským sudcom a na vrchole kariéry bol zvolený za uhorského palatína. Na viedenskom panovníckom dvore sa mu ako jedinému predstaviteľovi uhorskej politickej elity podarilo stať sa členom Tajnej rady, najdôležitejšieho poradcovského orgánu panovníka.
Pavol Pálff y mal vlastné politické zoskupenie a zvádzal mocenské a politické súboje s palatínom Mikulášom Esterházym a ostrihomským arcibiskupom Jurajom Lippayom. O kariére významného štátnika nepodávajú svedectvo iba archívne pramene, ale aj stavby a umelecké artefakty na území krajín bývalej habsburskej monarchie. Nesú stopy Pálffyho intenzívneho záujmu o stavebné projekty a jeho umeleckého vkusu. Hrad v Bojniciach patrí k najznámejším pamiatkam na Slovensku, no rovnako charakteristické štyri veže Bratislavského hradu alebo vyblednuté fresky na stenách zvyšku saly terreny v bývalom Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave svedčia o niekdajšej moci, sláve a bohatstve ich majiteľa. Honosný a prepychový životný štýl si mohol dovoliť vďaka manželstvu s bohatou a sebavedomou Františkou Khuenovou de Belasy.
Veríme, že predloženú monografi u nebudú čitatelia vnímať iba ako životopis politika – barokového aristokrata, ale zároveň aj ako vykreslenie portrétu Pavla Pálffyho, osobnosti, o ktorej už aj neznámy autor básne z roku 1647 skonštatoval: „Pálffy žiari na našom nebi ako Večierka, nesmierne ho hnevá, že naša krajina umiera, srdce má na mieste a jazyk má podrezaný.“
