Zimné poviedky

Autorka je nadaná, píše zo života, opisuje situácie, ktoré by sa mohli prihodiť každému z nás. Empaticky sa snaží vžiť do mysle a pocitov svojich hrdinov, čo sa jej darí tiež. Prijala by som, keby poviedky boli kratšie a bolo ich viac.

Tri „zimné“ poviedky neurazia, ale ani nenadchnú (aspoň teda nie mňa).
Išla som na istotu a rátala so spokojnosťou, ale vypálilo to úplne inak. Kým prvá poviedka ma celkom zaujala, druhou to už bol priemer a posledná ani neviem, o čom vlastne bola. Nechcelo sa mi do nej ponárať, tápať v smútku obyčajných a možno aj stratených duší, ktoré sa stále snažia, ale akosi sa im nedarí. Celá, našťastie, útla knižka je jedno veľké fňuk bez pátosu a moju empatiu nezaujala. Veselo vám z nej rozhodne nebude, aj keď niekomu môže padnúť (emočne) vhod.

Najprv mi ju čítal priateľ pred spaním, ale zaspala som vďaka jeho monotónnemu prednesu a začala knihu čítať od začiatku radšej sama. :D Zistila som, že to ani tak nebolo priateľovým neintonačným čítaním, ako autorkiným štýlom, ktorý išiel totálne mimo mňa. Žiadna hĺbka ani rytie pod kožu sa nedialo a aj keď išlo o silné témy, nepohlo to so mnou. Pripomínala mi texty niektorých slovenských autorov, z ktorých ostávam vlažná a bez zážitku. Škoda, ale ak iných dokáže ohúriť, edícia s názvom Tichá voda sa jej viac než hodí. :)

Mini zbierka poviedok je čitateľmi skôr chválená a ja asi aj viem prečo, to iba mne strohé až „chladné“ vety nedali emočné facky, ako mali a ani čítanie „medzi riadkami“ nepomohlo. Koniec koncov som ale rada, že ju mám po rokoch za sebou a s ľahkosťou ju vypúšťam von z hlavy.

Autorka za túto knihu získala prestížnu Brageho cenu. Pomyslela som si „za čo vlastne?“, ale prijala som fakt, že nie všetko ocenené mi popletie emócie, ako iným. :) Možno vás očarí, možno ju označíte za malý poklad, ktorému sa dostalo málo pozornosti a budete mi protirečiť.. bársčo sa deje v tomto knižnom svete.. :)