Keď som sa pýtala svojich kamarátov, ktorým dielom Mornštajnovej začať, všetci mi svorne odporúčali Hanu. V troch častiach rozpísanú dráma človeka, rodiny a celého mestečka, ktorých spája to desivé slovo holokaust. Kniha sa začína rozprávaním Miry, nevinnou oslavou narodenín a žĺtkovými venčekmi, samotný príbeh sa ale začína oveľa dávnejšie, ešte u jej babičky Elsy. Ju však spoznávame až v druhej časti a samotná Hana sa k rozprávaniu dostáva až v tretej časti knihy.
Práve toto premiešanie dejových línií dáva dielu šmrnc. Páčil sa mi aj Mornštajnovej štýl písania (napriek tomu, že som Hanu počúvala ako audioknihu). Napriek tomu sa u mňa nedostavil taký wow efekt, aby som dala knihe 5. Príbehov z 2. svetovej vojny je už naozaj veľa, ohromne sa podobajú, a toto bola snaha rozpovedať jeden z nich trochu inak. Skúsený čitateľ však už na konci tretej časti ľahko vytuší, ako sa to bude ďalej uberať, pochopí symbol chlebovej kôrky a bude si vedieť domyslieť aj prepojenie postáv, ktoré, napriek tomu, že je kniha inšpirovaná skutočnými udalosťami, uberajú celému príbehu na uveriteľnosti. Hana teda napokon u mňa doplatila práve na to, na čom chcela stavať.
Číst víc