Whiskey, krv a striebro

V poviedkach o Chrisovi Orchardovi Martin Hatala vytvára paralelu k Sapkowskému Zaklínačovi. Inšpiruje sa nadprirodzenými bytosťami z rozprávok a mýtov, len namiesto klasického fantasy kabáta svoje príbehy zasadzuje do slnečného L.A. v 30. rokoch 20. storočia. Dokonca navštívi aj Slovensko. Konkrétnejšie do vtedajšieho Československa, ktorého oparom pokryté husté lesy pekne kontrastujú s betónovou džungľou L.A.

Hoci sú poviedky samostatné príbehy, nadväzujú na seba. Istá femme fatale z prvej poviedky sa tiahne celým rozprávaním. Takisto dochádza k istému rozvoju hlavného hrdinu. Na začiatku čisto nájomný zabijak príšer sa postupne mení v kompetentného vyšetrovateľa.

Túto knihu by som odporučil fanúšikom netradičného spájania žánrov.

Príbehy sú skonštruované dobre, ale vadil mi spisovateľov štýl písania. Keby som mal označiť strany, kde sa nachádza slovo fajčiť, cigarety, tabatierka a podobne varácie tak niektoré strany budem musieť označiť viackrát. A tiež niektoré opisy sú úplne zbytočné a v knihe nemajú, čo hľadať, pretože nemajú význam do príbehu - opisovať bočnú uličku, ktorá sa príbehu nijak netýka je práca navyše.
A vydavateľstvo by si malo tiež dávať pozor na, čo pustí do tlače. Veľa krát chýbajú uvodzovky a interpunkica, takže sa v tom človek stratí a nevie, kto čo hovorí.
Trochu učesať a môže to byť veľmi príjemné čítanie, pretože poviedky sú samé o sebe fajn a človek je aj zvedavý, akurát ho nebaví neustále čítať o tom, že hlavná postave neustále fajčí. Chápem, že je to tuhý fajčiar, ale je to otravné.