Audiokniha Sen Ockerwee, kterou napsal George R. R. Martin. Hororový příběh odehrávající se v kalných vodách Misissippi. Kapitán Marsh a loďař York se musí vyrovnat se zlem,... Číst víc
Audiokniha Sen Ockerwee, kterou napsal George R. R. Martin. Hororový příběh odehrávající se v kalných vodách Misissippi. Kapitán Marsh a loďař York se musí vyrovnat se zlem, které na ně na jejich plavbě čeká. Číst víc
Chcete vyzkoušet čtení ušima? K poslechu audioknihy vám postačí telefon. Pro co nejsnazší poslech doporučujeme naši aplikaci. Více informací najdete zde.
Chcete vyzkoušet čtení ušima? K poslechu audioknihy vám postačí telefon. Pro co nejsnazší poslech doporučujeme naši aplikaci. Více informací najdete zde.
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
„Co bude dál? Důvěra, anebo strach? Krev, anebo dobré víno? Přátelství, anebo svár?“
Čakala som príbeh o upíroch. Dostala som príbeh o ľuďoch. O tých, ktorí sa narodili s túžbou po krvi a bojujú proti nej, aj o tých, ktorí sa narodili ako ľudia a napriek tomu si temnotu vyberú dobrovoľne.
Toto som naozaj nečakala.
George R. R. Martin ma preniesol do roku 1857, na brehy Mississippi, do sveta kolesových parníkov, rozpáleného amerického Juhu, hmly, vína, krvi a nocí, ktoré akoby nikdy nemali skončiť. Abner Marsh, nie práve najúspešnejší majiteľ lodnej spoločnosti, dostane ponuku, aká sa neodmieta. Tajomný a bohatý Joshua York mu ponúkne peniaze na postavenie najkrajšieho a najrýchlejšieho parníka na Mississippi. Má však svoje podmienky. A svoje tajomstvá.
Tak sa zrodí Sen Ockerwee.
A spolu s ním príbeh, ktorý je oveľa viac než len ďalším rozprávaním o upíroch.
Martin sa nespolieha na lacné hororové efekty ani na krvavé scény nahádzané na stránky iba preto, aby čitateľa šokoval. Vytvára hutnú, miestami až snivú atmosféru, ktorá sa okolo vás pomaly zatvára ako hmla nad Mississippi. Dej nikam bezhlavo neuteká. Naopak, necháva vás nastúpiť na palubu, počúvať syčanie pary, cítiť horúčavu amerického Juhu a sledovať rieku miznúcu v tme.
A ja som sa viezla veľmi rada.
Veľkú zásluhu na tom má aj jazyk. Martin sa so slovami dokáže nádherne hrať a český preklad Richarda Podaného je podľa mňa skvelý. Pri niektorých vetách som sa pristihla, že namiesto ďalšieho čítania zastavujem, vraciam sa k nim a jednoducho si ich vychutnávam. A to sa mi pri knihách nestáva až tak často.
Pod gotickou atmosférou sa však postupne otvára omnoho zaujímavejšia rovina.
Martin sa hrá s našou prirodzenou predstavou, že svetlo znamená dobro a tma zlo. Už Byronova báseň She Walks in Beauty, ktorá sa v knihe objavuje, pracuje so svetlom a tmou ako s dvoma časťami jedného celku. Tma v nej automaticky neznamená zlo a svetlo nie je zárukou dobra. A presne túto hranicu Martin postupne rozmazáva aj medzi svojimi postavami.
Čím ďalej som čítala, tým menej som mala pocit, že sledujem boj ľudí proti netvorom. Oveľa viac ma zaujímalo, kto tým netvorom vlastne je.
Jedna z myšlienok knihy mi zostala v hlave:
„Kde není volby, nemůže být ani dobra či zla.“
A práve možnosť voľby je podľa mňa jedným zo základných pilierov celého príbehu.
Ak niekoho ovláda prirodzenosť, ktorej sa nedokáže vzoprieť, môžeme ho posudzovať rovnako ako toho, kto má na výber a napriek tomu si vedome zvolí zlo? Je väčším netvorom bytosť, ktorá bojuje proti vlastnej túžbe po krvi, alebo človek, ktorého k násiliu nenúti vôbec nič?
Martin na tieto otázky nedáva jednoduché odpovede. A práve preto ma bavili.
Joshua York túži svoju prirodzenosť prekonať. Nechce iba existovať. Chce tvoriť, cestovať, milovať, mať priateľov, rozhodovať o vlastnom živote a dokázať, že jeho druh nemusí zostať otrokom „rudej žízne“. Jeho protivníci naopak chápu moc úplne inak ako právo silnejšieho ovládať slabších.
A vtedy sa začína meniť aj význam slova sloboda.
Je skutočne slobodný ten, kto dokáže ovládať druhých? Alebo ten, kto dokáže ovládnuť predovšetkým sám seba?
Aj preto pre mňa samotný parník postupne prestal byť iba kulisou. Sen Ockerwee sa stáva symbolom možnosti, že dva zdanlivo nezlučiteľné svety môžu existovať vedľa seba. Joshua hovorí, že sa bude plaviť „na ostří břitvy mezi nocí a dnem“.
Neskôr však príde ďalší, omnoho temnejší obraz:
„Mezi dnem a nocí se valí řeka krve a překročit ji není lehké.“
Práve tieto dve vety podľa mňa nádherne vystihujú celý román.
Na jednej strane stojí nádej, že medzi nocou a dňom možno postaviť most. Na druhej stáročia strachu, násilia a nedôvery, ktoré oba svety oddeľujú.
Sen Ockerwee pláva po rieke Mississippi, ale jeho skutočná cesta vedie po hranici medzi dňom a nocou a tú oddeľuje rieka oveľa nebezpečnejšia: rieka strachu a krvi.
A potom je tu Abner Marsh.
Práve jeho vzťah s Joshuom dodáva príbehu srdce. Ich priateľstvo nevzniká okamžite ani bez pochybností. Buduje sa cez nedôveru, strach, spoločné zážitky a predovšetkým rozhodnutia. Marsh pritom nie je žiadny uhladený hrdina bez chyby. A možno práve preto pôsobí tak ľudsky.
Keď príde chvíľa, v ktorej musí zvážiť vlastné bezpečie proti tomu, čo považuje za správne, jeho jednoduché:
„Takový riziko člověk někdy musí přijmout.“
povie o jeho charaktere viac než stránky veľkých hrdinských prejavov.
A možno práve v tom som našla to, čo sa mi na Sne Ockerwee páčilo najviac.
Najväčším víťazstvom tu nie je poraziť netvora. Je ním rozhodnúť sa, že sa ním nestaneme.
George R. R. Martin napísal upírsky román, ktorý ma paradoxne prinútil premýšľať predovšetkým o ľudskosti. O slobodnej vôli, strachu, predsudkoch, moci, priateľstve a o tom, či nás definuje to, čím sme sa narodili, alebo to, čím sa rozhodneme byť.
Čakala som krv, tesáky a horor.
Dostala som Mississippi zahalenú hmlou, nádherné parníky, gotickú melanchóliu, priateľstvo dvoch úplne odlišných bytostí a príbeh, v ktorom hranica medzi človekom a netvorom neleží medzi dňom a nocou.
Leží v rozhodnutiach, ktoré robíme.
A presne preto bol Sen Ockerwee pre mňa takým nečakaným a krásnym čitateľským prekvapením.
MP3 na CD
