Domáca parenterálna výživa (DPV) je náhradnou formou výživy pacientovho pri zlyhaní výživy cestou tráviaceho traktu a to pri redukcii alebo poškodení absorpčnej plochy tenkého čreva. Najčastejšie ide o syndróm krátkeho čreva po rozsiahlej resekcii, o radiačné poškodenie, nepriechodnosť pri nádorovej infiltrácii alebo obštrukcii. DPV umožňuje dlhodobé prežívanie a zásadným spôsobom zlepšuje kvalitu života. Vo svete sa používa ako štandardná liečebná metóda už 45 rokov.
Na Slovensku sa domáca parenterálna výživa prvýkrát indikovala v máji 1991 na metabolickej JIS Internej kliniky FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici u 33 ročnej pacientky so syndrómom krátkeho čreva po opakovaných resekciách tenkého čreva pre komplikácie m. Crohn. Odvtedy ubehlo 23 rokov. Na slovensku bolo od roku 1991 do roku 2014 v programe DPV asi 120 pacientov, ale až roku 2006 sa DPV vymedzila legislatívne ako legálna terapeutická metóda a roku 2009 sa legislatívne vymedzil štatút Strediska pre DPV. Od roku 2011 vznikli strediska pre DPV v Rimavskej Sobote, Martine a v Branislave. Cieľom tejto monografie je vyhodnotenie 23 ročných skúsenosti s realizáciou programu DPV na 2 strediskách a porovnanie s trendmi v zahraniční, opis metodiky realizácie, rozbor komplikácií a ich liečby, vrátane rozboru nákladov.
