Autorka sa vo svojej práci venuje predovšetkým povodniam na najvýznamnejších riekach Slovenska: na Dunaji a Váhu. Dôsledne sleduje logiku medzi predchádzajúcou meteorologickou situáciou, stavom protipovodňových opatrení v danom úseku povodia a následkom tejto situácie, teda tým, čo nazývame povodňou so všetkými jej dôsledkami: ľudskými tragédiami i materiálnymi škodami. V pozadí si kladie otázku: nakoľko sme schopní poučiť sa z predchádzajúcich udalostí, alebo teraz moderne, si vziať z predošlého tzv. „feedback“?
Povodne nevznikajú náhodou, ale opakujú sa s určitou „štatistickou pravidelnosťou“. Archívy našich žúp ležiacich v povodí veľkých riek a v mnohom tiež Maďarský národný archív v Budapešti uchovávajú množstvo do detailov spracovaných projektov protipovodňových opatrení na hore uvedených riekach. Ako pravidlo temer všetky vznikli po predchádzajúcich katastrofálnych povodniach na danom toku, či jeho úseku. Tak, ako autorka správne upozorňuje, väčšina z nich sa nikdy nerealizovala, či sa realizovala v obmedzenom rozsahu, čo pochopiteľne, pri ďalšej povodni nemohlo preukázať požadovaný efekt. Veľmi poučné sú v knihe uvedené úpravy dunajských hrádzí v dejinných súvislostiach.
Autorka vo svojej práci uvádza aj inštrukcie, ako sa správať pri povodni.
Ako príslušník generácie narodených v 60-tych rokov mohol by som sa opýtať na čo je nám takáto informácia? Povodne široko medializované našimi televíziami sa týkajú malých tokov, kde vznikla extrémna meteorologická situácia, boli v mnohom zanedbané protipovodňové opatrenia a tok potoka alebo riečky nebol dlhodobo čistený. Nám sa to samozrejme nemôže stať? Či? Veríme, že nie? Kompetentní úradníci by si však mali zobrať už zmienenú „feedback“ a pokiaľ je stále situácia s podložím hrádzí na Dunaji poniže vodného diela Gabčíkovo spôsobená nerealizovaním stupňa Nagymaros (nie som odborník, ktorý by sledoval rok po roku situáciu a preto používam autorkin údaj z roku vydania knihy - 2003) taká, ako popisuje autorka (o odbornosti ktorej nemám dôvod pochybovať) a investovať, napr. v súčasnosti zmieňovanú pomoc z EU do protipovodňových prác, ktoré by v tomto núdznom čase zabezpečili tak, ako mnohokrát v minulosti, prácu pre široké spektrum pracujúcich.
Pre ďalšie rozvitie problematiky, v ktorej autorka je v našich podmienkach priekopníčka, by bolo podľa môjho (osobného) názoru vhodné, aby sa naši výskumníci v tejto oblasti začali venovať i problematike hromadenia sedimentov v akumulačných priehradách Vážskej kaskády, ktoré sa už po desaťročia z nej neodstraňujú, alebo odstraňujú v nedostatočnom množstve.
Vieme ako by mohla táto (potenciálna) znížená schopnosť absorbovať významnú povodňovú vlnu ovplyvniť život ľudí v Považí?
Autorka pracuje na podrobnejšom diele o povodni na Považí (ale i v povodí Popradu a Moravy) zo záveru augusta 1813. Ostáva len veriť, že máme na zodpovedných miestach dosť odborníkov, ktorí chápu, že Vážska kaskáda bola (za nemalého úsilia a prostriedkov od r. 1932) postavená z troch dôvodov: zabránenia ničivých povodní na Váhu (a Orave), využitia energetického potenciálu rieky, ako i splavnenia toku až po mesto Žilina (pochopiteľne i proti toku rieky – plte sa dolu Váhom samozrejme plavili už stáročia). Posledný bod sa nikdy nerealizoval. Energetický potenciál rieky je využívaný, i keď v štátnej pokladnici, z ktorej boli tieto vodné diela (počas piatich diametrálne rozdielnych politických režimov) financované, my občania SR veľa osohu nevidíme.
Myslím si, že autorka v tejto práci podala veľmi zaujímavý pohľad na problematiku, ktorej sa predtým venovali len parciálne práce.
A moje osobné záverečné hodnotenie: Táto kniha stojí určite za prečítanie (a aj za zamyslenie sa)... Číst víc

Nová edícia Vydavateľstva SAV VEDA - Svet vedy, chce čitateľom sprostredkovať populárno-vedeckou formou zaujímavé poznatky základného výskumu vo vedných odboroch. Ako štvrtý zväzok vyšla monografia o povodniach POVODEŇ TO NIE JE LEN VEĽKÁ VODA. Obsah knihy je koncipovaný širšie ako len v hydrologických a vodohospodárskych súvislostiach. Historické povodne zaradené do knihy nám dávajú obraz súvekého životného prostredia a sú svedectvom vtedajšej klímy. Dnes keď je predmetom záujmu zmena klímy, sú príslušné kapitoly o historických povodniach na Dunaji, Váhu,Orave, Poprade a Hornáde viac než poučné. Nakoľko hydrologické pozorovania na našich riekach majú kratšie rady, sú údaje o historických povodniach dobrým doplnkom. Autorka hľadala informácie o nich v archívoch, cirkevných kronikách, dobovej tlači, v cestopisoch, ale aj metódou oral history. Nechýbajú informácie o ľudskej solidarite za týchto pohrôm. Číst víc

Prvá slovenská monografia, kde sa autorka zaoberá historickými povodňami, ktoré boli odrazom klímy a pôsobili na formovanie životného prostredia obyvateľov Slovenska. Ich poznanie je predpokladom pre správnejšie posúdenie významnosti povodní vyskytujúcich sa v období pozorovania vodných stavov a prietokov. Opisuje problematiku povodní v širších ako hydrologických a vodohospodárskych súvislostiach. Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii 55/196 vyhlásilo rok 2003 za medzinárodný rok vody. Číst víc

Povodeň to nie je len veľká voda

Kniha vyšla vo Vydavateľstve VEDA SAV v roku 2003, ktorý UNESCO vyhlásilo za Medzinárodný rok vody. Jej obsah dobre priblíži problematiku povodní vodohospodárom, ekológom, geografom, starostom obcí a v neposlednom rade aj študentom. Po prvýkrát sú v literatúre podrobnejšie skúmané povodne na Dunaji, Váhu, Orave, Poprade aj Hornáde. Kniha obsahuje aj sociálny aspekt takej živelnej pohromy akou povodne sú. Nechýba ani literárne spracovanie povodní v básniach, povestiach a v jarmočných piesňach.

ENVIROMAGAZÍN 4/2004 Číst víc

Svet vedy ako bestseler

Odborníci považujú túto prácu za priekopnícku a to ako vodohospodári, tak aj historici. Text je pútavý, atraktívny a dobre napísaný. Má všetky atribúty dobrej literatúry faktu. Dobové dokumenty sú vhodne doplnené obrazovou dokumentáciou. Autorka uvádza asi najstaršiu písomnú známu povodeň na Slovensku v Anonymovej kronike z 1. polovice 13. storočia. V okolí Nitry boli vtedy záplavy. Informácie o povodniach sú doplnené zápismi v kronikách, poéziou, opismi súčasníkov. Kniha obsahuje informácie čerpané z archívov a zahraničnej odbornej literatúry aj zo susedných štátov. Podrobnejšie sú uvedené ako historické, tak aj povodne posledného obdobia na Dunaji, Váhu, Poprade a Hornádu. Nechýbajú však ani informácie z ďalších povodní. Je to výzva pokračovať v štúdiu ďalších historických povodní. Táto znalosť je dobrá aj vtedy, ak rieka opätovne vybreží tam, kde sa to už v minulosti stalo. Číst víc

Nakladatelství VEDA

VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, každoročne prispieva do fondu slovenskej knižnej kultúry 60 až 70 novými publikáciami. Za 72 rokov svojej činnosti obohatilo tento fond už vyše 4 150 knižnými titulmi z oblasti vied o neživej a živej prírode, ako aj spoločenskovednej sféry, ktoré tvoria fundamenty slovenskej vedeckého poznania a vzdelanosti. Teší nás, že naše publikácie majú aj spoločenský i čitateľský ohlas. Mnohé z nich zožali úspechy v podobe či už Ceny Slovenskej akadémie vied, Ceny či Prémie Literárneho fondu, alebo iných súťaží. Mnohé z ich sa rýchlo vypredali a vydavateľstvo musí uvažovať o dotlačí či ďalších vydaniach, aby vyšlo v ústrety čitateľskému záujmu, ktorý je pre nás prioritný.

VEDA v posledných rokoch rozvinula aj intenzívnu spoluprácu s významným svetovým nakladateľským domom Peter Lang GmbH, s ktorým vydáva spoločné edičné rady Spectrum Slovakia (ako spoluvydavateľ) a UNI Slovakia (ako editor).

Číst víc

248 Kč

Top autoři

Top série

Povodeň to nie je len veľká voda

248 Kč

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu

Hodnocení

Čtenářské recenze

Nakladatelství VEDA

Povodeň to nie je len veľká voda

248 Kč

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu

Hodnocení

Čtenářské recenze

Nakladatelství VEDA

Víte o novém čtenářském profilu?