Sníh padá na cedry

Přečtená

Více o knize

Číst víc

Naše katalogové číslo

2114647

Počet stran

415

Vazba

pevná vazba

Rozměr

130×205 mm

Hmotnost

400 g

Rok vydání

2000

Jazyk

čeština

Kategorizace

• Knihy
• Beletrie

Našli jste chybu nebo škodlivý obsah? Dejte nám, prosím, vědět!

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.

Hodnocení

4,0 / 5

1 hodnocení

	0
	1
	0
	0
	0

Jak se líbila kniha vám?

Přidat recenzi

Čtenářské recenze

Marcela Kurajdová

Ověřený zákazník

16.3.2026

príjemné prekvapenie, krásny text :)

Ešte nikdy som počas zimy nemala takú chuť na jahody, ako pri čítaní tejto knihy. Nikto by ani pri pohľade na obálku nepovedal, že sa bude príbeh točiť aj okolo nekonečných sladko voňajúcich jahodových polí. Autorova prvotina je tak krásne a dobre napísaná, že akciové jahody na Valentína boli mojim vykúpením. :D

Film „Sníh padá na cédry“ z r. 1999 som nevidela, a teda poviem vám, dostať sa k nemu v dnešnej dobe, pokiaľ nesťahujete torenty veľké ako krava, bolo celkom zložité (ešte aj titulky v polovičke filmu vypadli, šľak aby to trafil). :D Našťastie má filmarina 90-tych rokov jednu veľkú výhodu, a tou je, že ak bola predlohou kniha, držala sa jej ako kliešť. Málokedy prekvapí iný, prehnaný, či silený zvrat, ktorý sa dnes, naopak, doslova vyžaduje (čisté peklo!). :D

Kniha má dobré ohlasy a témou ma zaujala „na prvú“. Ešte som nepočula o vyhostení menšiny prisťahovaleckých Japoncov z Ameriky po útoku na Pearl Harbor, aj keď boli americkými občanmi. Síce to nebolo rozpitvané do detailov, ako v príbehoch o holokauste, ale stačilo to. Zvyšok sa dá dogúgliť. Kniha sa venuje všetkým spomenutým osobám, ich minulosti a dôležitým životným udalostiam, vďaka ktorým som ich poznala, ako vlastných susedov. Nešlo o povrchné zoznamovanie. Bola v tom akási intimita a hĺbka, páčilo sa mi to. K nálade pridala aj tohtoročná snehová nádielka v BA, ktorá tu chýbala už pár rokov. Nebolo to síce ako na horách, ale ak to nie je iba cukrový poprašok, všetko sa ráta. :D

Hlavnou témou je súdny proces počas snehovej búrky. Našlo sa mŕtve telo miestneho rybára. Bieleho muža. Na koho sa najľahšie ukáže, keď sa malá komunita na ostrove San Piedro stále spamätáva z útoku na námornú základňu na Havaji? Je pravda, že dianie na súde bolo zbytočne natiahnuté, občas sa opakovalo a nudilo, ale prelínalo sa so spomienkami a retrospektívou viacerých postáv. Najzaujímavejšou bola zakázaná láska medzi japonským dievčaťom a bielym chlapcom, ktorú narušil nečakaný už spomenutý vojnový útok. Zmenil život nie len celej japonskej menšine, ale všetkým, ktorý sa s ňou rokmi naučili žiť. Zrazu bolo všetko preč. Keď sa po rokoch opäť vrátili, aby mohli ďalej pestovať milované šťavnaté jahody, nikto ich tam nechcel. Nikto im už neveril. Prirodzeným sa stal rasizmus, predsudky a hádzanie viny na „nepôvodných“.

Od pána Gutersona som dostala krásne opisy okolia, bojujúcej prírody so snehovou víchricou, vôní a zapadajúceho slnka nad morskými vlnami, či vnútorných ľudských bojov. Som spokojná a knihe nemám čo vytknúť. Nebola prevratná v štýle, že by ma z nej postavilo zo stoličky, no odporúčam ju ako výborné pohodové čítanie, ktoré má čo ponúknuť. Číst víc

---