Rad

Více o knize

#sovětský způsob života#komunismus#socialismus

Sorokinov prvý román Rad (Očereď) je metaforou sovietskeho spôsobu života, ktorého jedným z najtypickejších znakov bolo státie v radoch na takmer hocičo. V jednom z takýchto radov (nevedno na čo) sa odohrávajú smiešne i smutné, banálne i hlbokomyseľné dialógy neviditeľných ľudí, plné reality "reálneho" socializmu - čiže absurdnosti každodenného života v komunizme. Podobnosti života občanov bývalého Sovietskeho zväzu a našich pred rokom 1989 nie sú náhodné…

Preklad Ján Štrasser, ilustrácie Marek Ormandík.

Číst víc

Naše katalogové číslo

197507

Originální název

Oчередь (Očereď)

Počet stran

328

Vazba

pevná vazba

Rozměr

125×158 mm

Hmotnost

357 g

ISBN

9788089233816

Datum vydání

29. 12. 2015

Styl

filozofický

Jazyk

slovenština

Překlad

• Ján Štrasser

Nakladatel

Petrus

Pro koho

pro muže, pro ženy

Kategorizace

• Knihy
• Beletrie

Našli jste chybu nebo škodlivý obsah? Dejte nám, prosím, vědět!

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.

Hodnocení

3,3 / 5

3 hodnocení

	0
	1
	2
	0
	0

Jak se líbila kniha vám?

Přidat recenzi

Čtenářské recenze

Peter Marosz

Ověřený zákazník

19.4.2017

Rad z r. 1985

Vladimir Sorokin debutoval románom Rad (???????), ktorý vyšiel v r. 1985 v Paríži. Ocitáme sa v Rusku v čase rozkladajúceho sa komunizmu pred perestrojkou. Ľudia stoja v rade. Nikto ani poriadne nevie, na čo sa vlastne stojí, no davom sa šíria tie najzaručenejšie informácie, že „predávajú po dvoch“, majú „aj juhoslovanské“, nájdu sa „aj švédske“ a vraj majú dosť. Preto sa stáť oplatí. Rad má svoje zákonitosti. Nesmie sa predbiehať, ten, kto je za vami, miesto podrží, ak si potrebujete odskočiť do iného radu, napríklad na kvas alebo na polievku do bufetu. Aj tam je samozrejme rad. Na oplátku vy držíte miesto tomu pred vami, ak si potrebuje zatelefonovať alebo si sadnúť do tieňa. Rad strážia žandári, ktorí do megafónu vreštia „Súdruhovia! Po jednom! Netlačte sa!! Zachovajte pokoj!“. Večer sa tí, ktorí neprišli na rad, zapisujú do poradovníka. Ten sa overuje aj v noci, aj ráno. Menám sa prideľujú čísla. Kto vypadne z radu, škrtá sa. Samozrejme vznikajú problémy, ľudia sa hádajú, závidia tým, čo majú vyššie číslo, niektorí sa opijú a robia problémy, deti behajú a kričia, niektorí debatujú o literatúre, futbale a aj filozofii, rozprávajú sa skúsenosti z iných radov. Proste situácie, ktoré poznáme zo socializmu aj u nás, keď bol nedostatok tých najnákladnejších potrieb. Román nemá hlavného hrdinu, no v jeho závere sledujeme Vadima, ktorý sa pred lejakom skrýva v akomsi dome, kde sa ho ujíma Ľuda. Prežijú románik, Vadim u nej prespí. Ráno s hrôzou zisťuje, že mal byť v rade. Ľuda ho ale upokojuje, aby nestresoval, že ona robí v tej predajni, kvôli ktorej rad stojí a že ho zoberie do skladu, kde si vyberie. No dosť husté, veľmi nezvyčajné, ale pútavé čítanie. Rady (poradovníky) nezmizli. U lekára, na dopravnom inšpektoráte, u mobilných operátorov. Pri akomkoľvek čakaní si na tohto Sorokina spomeniem. Na pekne urobenej knihe mi vadila jediná vec: neustále pritakávanie „Uhm“. Takto Štrasser preložil ruské citoslovce „???“. A keďže je tohto „???“ plná kniha, tak to nezmyselné „Uhm“ až oči a uši kole. Číst víc

---