Letné svetlo a potom príde noc

Islandská dedina, kde býva štyristo obyvateľov. Medzi nimi aj ten, ktorému sa jednej noci sníva po latinsky, a potom opustí ženu, dom, zamestnanie, predá svoje autá a nakúpi knihy. Tá, ktorá je celkom pokojná, až pokým neodhalí manželovu neveru, potom zastrelí šteňatá, odreže kohútovi hlavu a podpáli manželovi auto. Tí, ktorí jedného dňa v práci v sklade zacítia duchov, tá, ktorá je krásna v zamatových šatách, tá, čo má tajné túžby a ten, ktorý je strašne osamelý. A okolo nich sa mihajú osudy ďalších dedinčanov, ktorí sú s nimi nejakým spôsobom spojení. A všetci majú svoje túžby a sny, žijú svoje (ne)obyčajné životy a pýtajú sa, aký to má zmysel.
Stefánsson píše krásne, poeticky. Rozprávač je v prvej osobe plurálu, čo je nezvyklé a zaujímavé. Kniha ma zaujala na prvý pohľad – obálkou, ktorú ilustroval Miloš Kopták, dizajn a grafickú úpravu knihy mala na starosti Mária Rojko.
A podčiarkovať si slovné spojenia, vety a pasáže a vypisovať si ich, by sa z tejto knihy dalo donekonečna…

"Máme okrem bozkávania pier nejakú úlohu? Vieš, napríklad, ako sa povie túžim po tebe po latinsky? A ako sa to vôbec povie po islandsky?"

Jón Kalman Stefánsson napísal román Letné svetlo a potom príde noc pred desiatimi rokmi a získal zaň Islandskú literárnu cenu. V slovenčine vyšla kniha vlani a je naozaj bravúrna.
Autorov štýl písania je jedinečný. Jeho vety sú dlhé, nepoužíva priamu reč a rozprávačom sú všetci - obyvatelia malej islandskej dediny. Prihovárajú sa čitateľovi, rozprávajú príbehy tajomné, smutné, krásne. O utrpení, hneve, láske, snoch, žiadostivosti, o letnom svetle a tmavých nociach. O šťastnom kamionistovi, nádhernej Elísabet, osamelom farmárovi či mužovi, ktorý nedokázal spočítať ryby. O Hvezdárovi, ktorý sa vzdal všetkého len preto, že sa mu jednej noci začalo snívať po latinsky. No nie je to čarovné?
Spôsob, akým Jón Kalman Stefánsson píše neruší. Dodáva románu správnu atmosféru, priam charizmu. Kniha je skutočne výnimočné dielo, ktoré sa oplatí prečítať. Ja som si ju dávkovala pomaly, nedokázala som ju prečítať naraz a rýchlo, potrebovala som ticho a čas. Odporúčam mužom i ženám, ktorí hľadajú "iný" príbeh, nie je to žiadny mainstream a je to skutočne krásne (aj keď miestami kruté a smutné).