Jednou nohou v hrobe

Ďalší Dán za mnou a nemôžem byť spokojnejšia. Tak ako som sa bála, že mi tie jeho knihy nesadnú, tak som sa na ne za tieto tri knihy čo som zatiaľ prečítala, inak namotala. Celé mi to proste sadlo či už ide o to ako je vystavaná zápletka a ako ju autor pred čitateľom odhaľuje, či už sú to postavy, ktoré nejde neobľúbiť si (aj keď chlastajú prvú ligu vo veľkom) a ich humor alebo to, že sa autor nesnaží linky ukončiť za každú cenu chytením páchateľa a postavením ho pred spravodlivosť. Predsa len vieme ako to bohužiaľ niekedy reálne chodí.

</i>Každý nový prípad na oddelení vrážd sa začína tým, že nájdu rozstrieľanú alebo dobodanú mŕtvolu. Úlohou detektívov je ku každej mŕtvole vypátrať aspoň jedného možného páchateľa. Zvyčajne je to tak, ale v niektoré dni akoby sa celý svet pomiatol a všetko je naopak. Detektívi nájdu na smetisku pohodenú nohu a chýba im nielen vrah, ale aj zvyšok tela. Kým sa rozbehnú po horúcej stope, musia nájsť odpovede na základné otázky: Je to ženská, alebo mužská noha? Odrezali ju z mŕtvoly, alebo zaživa? Odrezal ju odborník, alebo je to hrubá mäsiarčina? A nezodpovedaná je aj najdôležitejšia otázka kde je zvyšok tela? Hľadanie odpovedí je drina a všetkých iba zdržuje od pátrania po tom najdôležitejšom v celom prípade po vrahovi s krvavou pílkou v šope. Aby toho nebolo dosť, Krauza rozboleli zuby, Chosému sa pohli močové kamene, Váňa v kancelárii skolaboval, lebo chudne a drží prísnu diétu, a šéf sa zbláznil, chce zaviesť trojzmenný pracovný čas. To zas bude na oddelení vrážd bláznivý týždeň...</i>

Autor pred čitateľom začne postupne rozvíjať ďalší príbeh a prípad vyšetrovateľov z dverí číslo 141.
Príbeh ma mal aj tentoraz chytenú od prvej strany. Začíname hneď zhurta a to nálezom nohy. To je pekné, ale kde je telo? Je to mužská alebo ženská noha? A ako do toho zapadá prípad nezvestnej manželky, patrí nebodaj noha jej? A čo banková lúpež ku ktorej malo dôjsť pred pár mesiacmi? A súvisí toto všetko nejako spolu? Množstvo otázok, na ktoré dostávame odpovede ako príbeh postupuje ďalej. Moju pozornosť autor mal a tak som sa mohla pustiť do čítania aby som zistila ako sa veci majú a uspokojila svoju zvedavosť.

Musím povedať, že aj tentoraz išlo o zaujímavo premyslený a vystavaný prípad, resp. prípady. V hlave mi išlo postupne čoraz väčšie množstvo teórií ako sme sa v príbehu dostávali ďalej. Po celý čas som rozmýšľala či a ako autor tieto tri veci (nohu bez tela, nezvestnú ženu a lúpež) prepojí. Dlho som si myslela, že to spolu nebude nijak súvisieť a pôjde len o súbežne prebiehajúce prípady. Ako sme sa však dostávali bližšie k záveru, tak sa začali objavovať jednotlivé prepojenia a veci do seba začali pekne krásne zapadať. Aj ten najmenší detail odrazu dával zmysel. Autorovi sa teda znova podarilo výborne prepliesť zdanlivo nesúvisiace veci a prípady. Čo beriem ako plus bol návrat k istej záležitosti z predchádzajúcej časti, že autor to nenechal len tak. Ale čo už ma teší menej bolo jej ukončenie. Verím (dúfam) však, že na túto postavu ešte príde a všetko sa jej to vráti aj s úrokmi.

Som rada, že som konečne po toľkom odkladaní dala tejto sérií šancu. Zatiaľ teda neľutujem a už teraz sa teším na ďalšiu časť, ktoré ma čaká.

Je mi to velmi luto, ze to musim skonstatovat, ale Dominik Dan sa za posledne roky pozvolne presunul zo zanru KRIMI do sekcie oddychovej literatury. To nie je zhadzovanie, pred Evita press mam velky respekt a som rad, ze ludia citaju. Lenze kym prvych 9 knih Dominika Dana povazujem za absolutne skvosty porovnatelne so svetovymi autormi, zvysnych 11 ma nekonciacu klesajucu uroven a to je obrovska skoda. Dokazom toho je aj "Jednou nohou v hrobe" - rychlokvasene dielo napisane ako keby za tri dni, samoucelne vymyslene choroby, prva polovica este s nadejnou zapletkou, ale ta druha je totalnym rozcarovanim. Doslova ma irituje ako sa autor snazi byt za kazdu cenu vtipny na kazduckej strane, pri kazdej postave. Posledne knihy absolutne stratili hlbku, postavy sa prestali vyvijat. Vana furt zerie, Kuky dokola slachti rastliny. Kedysi bolo pre mna pozitkom snazit sa rozkodovat jednotlive ulice Nasho mesta alebo pospajat osoby s realitou. Dominik Dan hazarduje so svojim pseudonymom, resp. svojou znackou. Chapem, ze tlak vydavatelstva alebo financna motivacia su asi privelke, ale naozaj to musi byt za kazdu cenu? Napriek tomu zostavam jeho fanusikom a verim v lepsie zajtrajsky :) dobrou spravou takisto je, ze ponuka dalsich autorov je priam balzamom na dusu: ktorakolvek od Michaela Connellyho, Jo Nesbo, Henning Mankell alebo teraz novy Jorn Lier Horst. Za domace veldielo povazujem Na smrt 1,2 od Jozefa Kariku. Vela citatelskych zazitkov zelam.