Babylon - R.F. Kuang, Host, 2024
Pribina - Pavol Stancel, SB Press, 2011

165 Kč

Při nákupu nad 999 Kč
poštovné zdarma
Pribina - Pavol Stancel, SB Press, 2011
Pribina - Pavol Stancel, SB Press, 2011

Pribina

Historicko-dobrodružný román ponúka čitateľom obraz zo života Slovienov v Nitrave... Číst víc

3,8 6 hodnocení
Nakladatel
SB Press, 2011
232 stran
3-4 hodiny čtení

Historicko-dobrodružný román ponúka čitateľom obraz zo života Slovienov v Nitrave... Číst víc

  • Brožovaná vazba
  • Slovenština

165 Kč

Skladem 1 ks
Posíláme ihned

Potřebujete poradit knihu?

Zeptejte se online knihkupce!

Proč nakupovat na Martinus.cz?

  • Doprava zdarma od 999 Kč
  • Více než 5 000 výdejních míst
  • Záložky ke každému nákupu

Naši skřítci doporučují

Prostě vztahy - Honza Vojtko, Paseka, 2024
Pribina - Pavol Stancel, SB Press, 2011
165 Kč

Více o knize

Historicko-dobrodružný román ponúka čitateľom obraz zo života Slovienov v Nitrave. Základná niť príbehu sleduje mladé knieža Pribinu, ktorý po bojoch s Avarmi zjednocoval kmene Slovienov do mocnejšieho celku. Videl v tom istú obranu pred očakávaným útokom Moravanov na čele s Mojmírom. Vladykovia navrhli Pribinovi aby sa stal kresťanom a tým získal podporu zo strany kráľa Ľudovíta. Pribina však nechcel zradiť slovienskych bohov. A tak sa pred očami čitateľa rozpúta boj Pribinu a Mojmíra o každé hradisko Nitravy, ktorý poznačil osudy mocných i jednoduchých ľudí. V príbehu nechýba ani veľká láska, ani zrada, ktorá zohrá dôležitú úlohu v tomto boji.
Číst víc
Počet stran
232
Vazba
brožovaná vazba
Rozměr
148×210 mm
Hmotnost
208 g
ISBN
9788089395125
Rok vydání
2011
Naše katalogové číslo
122783
Styl
historický
Jazyk
slovenština
Nakladatel
SB Press
Kategorizace

Našli jste nepřesnosti? Dejte nám, prosím, vědět!

Nahlásit chybu

Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.

Hodnocení

3,8 / 5

6 hodnocení

3
1
0
2
0

Jak se líbila kniha vám?

Čtenářské recenze

Brigita Kozlíková
Neověřený nákup
13.3.2024
Pribina
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha o Pribinovi je milá a mne sa veľmi páčila. Obdivujem autora za to, že nám čitateľom priblížil aj obyčajný život Slovienov v dávnych časoch v Nitrave a jej okolí. Príjemné bolo čítanie o živote na vidieku, ale aj v Podhradí. Mladému čitateľovi určite dokáže priblížiť reálie a tak obohatiť možno niekedy málo zaujímavé historické udalosti. Odporúčam ju využiť na hodinách dejepisu ako doplnkovú literatúru pre mladších žiakov. Číst víc
19.7.2023
Potenciál to malo, ale zostalo len pri ňom.
Historické romány, a zvlášť tie odohrávajúce sa na území Slovenska, mám rád. Preto som sa na knižku tešil. Meno autora, o ktorom som doposiaľ nečul, ma ale nabádalo k opatrnosti. A ako sa ukázalo, tá žiaľ bola na mieste.

Najprv pozitíva: Prostredie a naštudovanie si historických reálií a informácii o hradiskách, a spôsobe života je určite veľké plus. Za to plusové body.

A čo ma počas čítanie trápilo? No je toho dosť.
Viacero informácii je dosť otáznych:
-ozaj sa bil Pribina (či jeho otec – Ivan, ináč zaujímavá voľba mena) s Avarmi a ich neskoršie využíval Pribina v boji proti Moravanom – možné to je;
-meno Pribinovej manželky Hilborg (odkiaľ to meno?);
-Vojnomyr otec Mojmíra I? Neisto sa vraví o Mojmarovi ako jeho otcovi, Vojnomír bol skôr z Dolnej Pánonie, resp.. Chorvátska, a bojoval po boku Karola Veľkého v rokoch 791-795 proti Avarom a jeho synom bol istý Ljudevit;
-autor často spomína franské spôsoby, ale ani raz nepopíše, aké to vlastne spôsoby boli?; -Byzantínci?! Tento pojem sa zaužíval pravdepodobne až omnoho neskôr, v tej dobe by ich nazývali Grékmi alebo skôr Rimanmi;
.pisár na dedine zapisuje uhlíkom, aké písmo použil?...atď, atď.
Práve kvôli týmto a iným rozporuplným informáciám, by sa za textom románu (ako to v historických románoch zvykne byť) hodila historická nóta, kde autor rozoberie, ktoré informácie sa zakladajú na historických faktoch (a pokojne môže uviesť aj zdroje) a ktoré si vymyslel, či vyfabuloval, aby sa mu to hodilo do jeho príbehu.

Konanie postáv: je mnohokrát naivné (u mladého Jevana sa to ale dá očakávať) ale u Pribinu?! Napr. odmietnutie posíl od Hrona, ktorí by sa boja radi zúčastnili (str. 95, 106), no napokon sa sťažuje že neprišli? Stráženie či nestráženie priesmyku (121)? Pribina necháva zradné knieža v pokoji odísť (125), nečudo, že napokon s Mojmírom prehráva, keď sa dopúšťa takýchto chýb. Pribinove úvahy a popis jeho vnútorného boja v závere knihy sú príliš patetické, jalové a neustále sa opakujúce, až začnú čitateľovi liezť na nervy.
Žiaľ, ako čitateľovi sa mi nepodarilo vžiť sa do postáv, či už Pribinu alebo Jevana, nakoľko autor ich podáva deskriptívne a až príliš z diaľky. Takže vlastne niet komu fandiť.

Štýl: patetický a redundantný, dlhé vety a ich kostrbatá a komplikovaná stavba a priveľa prídavných mien totálne brzdí tzv. flow a komplikuje čítanie. Nadužívanie slovies mať a byť, tak príznačné pre nevypísaných autorov, tiež textu veľmi nepomáha.
Sem tam sa objavia v texte chyby či preklepy.
Zriedka autor preskočí z minulého času do prítomného a potom zas späť.
Dialógy sú neprirodzené, vyumelkované.

Takmer inštruktážne opisy hradísk mi miestami prišli ako skopírované z iných zdrojov (nechcelo sa mi to googliť), nakoľko sú štylisticky iné ako zvyšný text a nevyhýbajú sa ani moderným slovám (pr. špecializovaný...).

Nechápem, prečo si autor neangažoval skúseného korektora a editora, ktorí by mu jeho text zoškrtali, editovali a celkovo upravili. Veľmi by to pomohlo.
Akcia: je ako vylúhovaný čajíček, podobne popisy bojov (mnohokrát ťažko vizualizovateľné). Tam, kde autor mal konečne dej vygradovať (nečakaný príchod Pribinu do hradiska a lapanie zradcov, str. 148) tak tam to napätie zabije novou kapitolou, ktorá pojednáva o niečom úplne inom... a k tamtomu momentu sa vráti príliš opisne (str. 163), škoda. Tu som si povzdychol, keby sa autor držal hesla: Don´t tell, show! Dopadlo by to pre čitateľa určite lepšie.

Podobne ako historická nóta, chýba mi v románe mapa daného územia v danom čase, keďže čitateľ by rád putoval s hrdinami.
A na záver sa pýtam, čo sa stalo s Jevanom?

Žiaľ, potenciál táto kniha mala, ale zostalo len pri ňom.
Číst víc
Pavol Stancel
Neověřený nákup
24.1.2024
Meno neznámeho autora nikdy nenabáda k opatrnosti, skôr k nerozhodnosti. Zbavil som sa v živote mnohých kníh, lebo ma neupútali, prípadne sa nie celkom dobre čítali, a boli od známych autorov.
Pozitíva: Naozaj som preštudoval mnoho kníh, aj popri písaní. Polovicu knihy som prepisoval. Keď mi Pavel Dvořák odpísal po tom, ako som mu knihu podsunul pod bránu, možno myslel na rovnaké pozitíva, ako Kritik, so slovami: „Gratulujem, napísali ste dobrú knihu, iste ste veľa čítali...“
Prv než sa pustím do obhajoby svojej knihy musím vyhlásiť, že som sa nepodujal napísať odbornú prácu na tému Pribina a Slovania. Knižka nemala mať väčšie ambície, než skromne popísať život Slovienov v kniežatstve a fiktívne vykresliť boj dvoch kniežatstiev o ovládnutie druhého. Autor románu má voľnú ruku, keďže nepíše odbornú prácu, pri nakladaní s historickými faktami, konaním postáv, aj vymyslených postáv a opisom reálnych aj vymyslených predmetov...
Čo Kritika počas čítania najviac trápilo.
- bil sa Pribinov otec s Avarmi? Prečo nie? Všetci Avari predsa nezmizli šmahom prútika po porážkach, ktoré im uštedril Karol Veľký v roku 800. Od roku 800 do roku 830, kedy mohol začať boj Mojmíra a Pribinu nie je ďaleko. A kde mohli prebývať zbytky Avarov. Vhodné by boli dunajské ramená, alebo až kdesi pri rieke Tisa a jej močaristé okolie.
- voľba mena Pribinovho otca, Ivan. Kdesi som to vyčítal, nepamätám kde, ale z prsta som si meno nevycical.
- prečo by Pribina nevyužil avarských bojovníkov v boji proti Mojmírovi? Veď ich nechal v pokoji žiť na ním ovládanom území, a teda mu boli poplatní.
- meno Pribinovej manželky. Pozná ho niekto? Je niekde zapísané. V čase písania knihy v rokoch 1985-1995 som na žiadne meno nenatrafil, vymyslel som si ho. Je na tom niečo zlé? Prečo sa vôbec nad takým niečím pozastaviť?
- Vojnomyr, otec Mojmíra. K čomu je potrebné Kritikove upozornenie? Opäť, meno som kdesi vyčítal a mohlo, pravdepodobne aj bolo, len hypotetické. Ako autor s istou dávkou fantázie môžem využiť aj Kritikovu vsuvku k veci. Či bolo meno písané v tvare Vojnomyr alebo Vojnomír, je celkom irelevantné. Ak bol nejaký Vojnomír „skôr“ z Dolnej Panónie, nemohol už jestvovať iný muž s rovnakým menom, obzvlášť, že ide o Slovanov? Nemohol, trebárs, Mojmírov otec bojovať po boku Karola Veľkého proti Avarom? Veď boli susedia. A ak mal spolubojovník, Slovien Vojnomír syna Ljudevita, nemohol mať aj druhého, tretieho...?
- ak som spomenul nejaký franský spôsob ohľadne obyčaje, iného spôsobu života, je na mne ako autorovi s voľnou rukou niečo rozpísať alebo nie. Knižka má 230 strán. Ak by som mal rozpisovať všetky drobnosti, iste by sa počet strán navýšil trikrát.
- Kritik poukazuje na výraz „Byzantínci“. Ak napíše, že v tom čase sa p r a v d e p o d o b n e používali iné výrazy na pomenovanie mocnej ríše, tak v tomto prípade ide len o jeho názor. Môj bol iný a ako autorovi románu je mi to dovolené.
- pisár zapisoval... Aké písmo použil? Žiadne písmo, lebo ho Slovieni na území Slovenska nemali. Ale ak sa značia údaje klinovým písmom, hieroglyficky, či piktogramom, nie je zakázané použiť výraz „zapisovať“.
Takže! Kritikove pripomienky považujem za neopodstatnené, lebo vždy musím opakovať, že ako autor mám rozviazané ruky a myseľ, lebo som napísal román, nie nejakú diplomovú prácu, kde mám oponenta.
Poďme ďalej, Kritik mal vôľu o knižke veľa písať.
- spomína rozporuplné informácie, ale rozporuplné sú len pre neho. Vraj by sa za textom hodila historická nóta... By sa hodila, ale nie je. Doslov v knihách píšu iní povolaní ľudia, nie autor! Kritikovi chýba aj nejaká mapa. Nuž, keď Slovák nevie, kde leží Nitra, kde tečie Hron, kde je Bratislava a Júr pri Bratislave, kade tečú dunajské ramená... Chýba mu vraj ako skončil Jevan. Ak bol poverený prevedením čo najviac ľudí cez močiare, ktoré dobre poznal, tak by mal byť jeho osud jasný.
Konanie postáv: je mnohokrát naivné (u mladého Jevana sa to ale dá očakávať) ale u Pribinu?! Napr. odmietnutie posíl od Hrona, ktorí by sa boja radi zúčastnili (str. 95, 106), no napokon sa sťažuje že neprišli? Stráženie či nestráženie priesmyku (121)? Pribina necháva zradné knieža v pokoji odísť (125), nečudo, že napokon s Mojmírom prehráva, keď sa dopúšťa takýchto chýb. Pribinove úvahy a popis jeho vnútorného boja v závere knihy sú príliš patetické, jalové a neustále sa opakujúce, až začnú čitateľovi liezť na nervy.
Prečo Pribina odmietal v prvom roku bojov posily od Hrona malo byť Kritikovi jasné z deja a priamej reči. To sa týka aj nasledujúcich pripomienok Kritika. Usudzuje, že preto Pribina prehráva. Veď aj prehral. Veľký Kritik dostal do ruky knihu s neveľkými ambíciami, čakal čosi iné, to sa mu nesmie vytýkať. Pri čítaní strácal trpezlivosť, kniha mu začala liezť na nervy, nemusel ju ani dočítať.
Žiaľ, ako čitateľovi sa mi nepodarilo vžiť sa do postáv, či už Pribinu alebo Jevana, nakoľko autor ich podáva deskriptívne a až príliš z diaľky. Takže vlastne niet komu fandiť.
- Kritik sa nevžil do postáv, lebo sú podávané deskriptívne t.j. popisne?
Štýl: patetický a redundantný, dlhé vety a ich kostrbatá a komplikovaná stavba a priveľa prídavných mien totálne brzdí tzv. flow a komplikuje čítanie. Nadužívanie slovies mať a byť, tak príznačné pre nevypísaných autorov, tiež textu veľmi nepomáha.
Sem tam sa objavia v texte chyby či preklepy.
Zriedka autor preskočí z minulého času do prítomného a potom zas späť.
Dialógy sú neprirodzené, vyumelkované.
Takmer inštruktážne opisy hradísk mi miestami prišli ako skopírované z iných zdrojov (nechcelo sa mi to googliť), nakoľko sú štylisticky iné ako zvyšný text a nevyhýbajú sa ani moderným slovám (pr. špecializovaný...).
- dávam Kritikovi za pravdu, dnes by som postupoval ináč. Tie moderné slová nachádzam v mnohých historických knihách, ale dnes by som ich určite nahrádzal archaizmami s vysvetlivkami. Teraz píšem novelu, kde nechcem pokiaľ možno ani jedno cudzie slovo.
Nechápem, prečo si autor neangažoval skúseného korektora a editora, ktorí by mu jeho text zoškrtali, editovali a celkovo upravili. Veľmi by to pomohlo.
- pomohlo by, ale všetko stojí peniaze...
Akcia: je ako vylúhovaný čajíček, podobne popisy bojov (mnohokrát ťažko vizualizovateľné). Tam, kde autor mal konečne dej vygradovať (nečakaný príchod Pribinu do hradiska a lapanie zradcov, str. 148) tak tam to napätie zabije novou kapitolou, ktorá pojednáva o niečom úplne inom... a k tamtomu momentu sa vráti príliš opisne (str. 163), škoda. Tu som si povzdychol, keby sa autor držal hesla: Don´t tell, show! Dopadlo by to pre čitateľa určite lepšie.
- vygradovať dej pri príchode Pribinu na hradisko? Čo tam opísať? Ako boli zradcovia usmrtený? Ale Kritik dal najavo, že vie anglicky.
Žiaľ, potenciál táto kniha mala, ale zostalo len pri ňom.

Ako Kritik komentoval knihu podľa seriálu SLOVANIA: považuje sa za náročného čitateľa. Tu hneď dodávam, že kniha Pribina je určená pre čitateľov od 11 rokov, hoci v knihe je uvedené od 9 rokov, ale učiteľka dejepisu na jednej ZŠ vyjadrila obavy, že deväťročné deti ju nepochopia.
- aj v tejto knihe mu chýba mapka. V tomto prípade k čomu? Že jedna osada leží na severe a druhá na juhu kdesi v hlbokých horách krajiny obývanej Slovanmi? Tak ako v Pribinovi, mu tiež chýba historická nóta. Pre neho sú románové príbehy nevhodné, mal by čítať odbornú historickú literatúru. Pre neho sú dialógy opäť škrobené, neprirodzené až infantilné. Úvahy hrdinov nelogické, často až detinské, štylistika miestami kostrbatá, inokedy prekombinovaná a zložitá, neraz nedáva význam. Autori sa neboja používať moderný jazyk. Kritik uvažuje, že je možno detailista a puntičkár, to však potrebuje čítať autorov disponujúcim takým talentom. V Slovanoch mu nesedia jednotlivé detaily ako opis prostredia, reakcie postáv, dejové situácie. V komentároch Krititika na román Pribina a scenár seriálu Slovania je veľmi mnoho podobných výčitiek. Čo si o tom myslieť nech posúdi každý sám.
P.s. Celú kritiku Kritika nájdete pod knihou Slovania na Martinuse. Priznám, že seriál som nedopozeral, videl som len dve časti, pretože ma v ňom hnevali mnohé veci, ale celkom iné ako Kritika.
Číst víc
Daniel Halaj
Ověřený zákazník
9.7.2022
Vlastenecká kniha
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Naozaj burcuje národnú hrdosť táto kniha (i keď Nitravania boli kmeň, nie národ). Podarené opisy bojov, ako z ruských kníh o Veľkej vlasteneckej vojne. Bol som milo prekvapený. Narozdiel od iných románov o Pribinovi, tu je viac opisu než priamej reči, čo na jednej strane pomalšie hýbe dej, no na strane druhej sa dokonalo ponoríte do 9. storočia prostredníctvom opisov prírody, bojiska, hradiska, výstroje a výzbroje, ba i bežného života. Keďže nejde o dobrodružstvá, lež o Vlasť, román končí Pribinovým útekom z Nitravy. Číst víc
Miroslav B.
Neověřený nákup
před pěti dny
Prečo Slovieni? To je čistý čechizmus z 19.storočia pre zahmlievanie. Sloveni je správne. Číst víc
Pavol Stancel
Neověřený nákup
7.12.2022
takáto recenzia poteší. Číst víc
Neověřený nákup
14.8.2017
Odkaz Slunečnice
Super kniha ! Ešte som tak niečo úžasné nečítala !!! Prečítala som na túto tému veľké množstvo kníh, no priamy rozhovor s mojou dušou bol až teraz !!! Začínam rozumieť svojej ceste životom . Ďakujem Číst víc
Pavol Stancel
Neověřený nákup
7.12.2022
Aj táto recenzia veľmi poteší. Číst víc

„Líbaná ústa ničeho nepozbývají, ale obnovují se jako luna.“

Dekameron - Giovanni Boccaccio, 2014
Dekameron
Giovanni Boccaccio