Fantom z Blackwoodu

Tak to bolo opäť niečo

Mara, ktorá vyrastala v dome spiritualistov a bola zarite proti duchovnu sa ocitá v dome, ktorý je nasiaknuty duchmi od zhora až dole.

Samozrejme stale má reálne vysvetlenie na všetko čo sa v dome deje a tu ma jej skepticizmus doslova fascinoval. Na jej mieste by som už po prvých náznakoch vzala nohy na plecia a nazdar!

Neil jej priateľ s priam anjelskou povahou sa ju snažil odhovoriť, zistil minulosť domu a ta bola naozaj úžasne krvavá ale Mara? nieee a tu sa dostávame k časti, že Mara je najviac nenávidená postava vo všetkých knihách, ktoré som doteraz čítala. A keď už išlo do tuhého a ona uverila no neželala som jej nič dobré len nech si to vyžere do sýtosti!

Perfektný duchársky horor, bola som ako na ihlách a blato na ihrisku už bolo za prvou zákrutou.

Opäť jednoduchá jednohubka, ktorá nepotrápi mozgové bunky, iba ak by sme chceli pochopiť nelogické diery v deji, ktorých bolo veľa... a taktiež bizarné scénky, ktoré mienili vystrašiť, no vyčarili úsmev na tvári a pomyslenie: Darcy, naozaj si myslíš, že tieto knihy čítajú iba trinásťročné naivné detičky, ktoré nikdy nevideli či nečítali horor o strašidelnom dome?

Mara - otravne nezávislá žena, ktorú vyženie z domu trauma z detstva, je hlavnou postavou príbehu. Na tom, že je nezávislá, nič zlé nie je, ale pripomínať to na každej druhej strane formou hintov typu "každú jednu pomocnú ruku od seba odstrčím s frflaním aká som silná osoba" je maximálne nesympatické, drzé, arogantné...otravné. Na druhej strane jej finančná gramotnosť a schopnosť ušetriť si za štyri roky peniaze na dom z mizerne platenej práce sympatické je....a taktiež to navodzuje viac atmosféru fantasy ako hororu.

Pri čítaní knihy som žiadnu atmosféru necítila. Postavy sú žiaľ napísané tak, že s nimi nedokážeme fandiť a sú nám ukradnuté (pri čítaní som sa zistila, že by som skôr preferovala koniec, kde Mara neprežije a dom vyhrá). Pritom postava Mary mohla byť zaujímavá - je to dcéra spiritualistov, ktorí zasvätili (zmagorili) svoj život skúmaniu posmrtného života a paranormálnym javom, pričom do skúmania silou mocou zasvätili aj Maru. Logicky, čakám že ich dcéra si vezme aspoň nejaké praktické rady do života a vie ako seansa bude fungovať, aké predmety k tomu treba a na čo sa využívajú...ale nie, Mara nevie nič a všetko popiera (spomenula som už, že aj každú pomocnú ruku?...veď ona je silná a nezávislá)...

Príbeh domu a jeho minulosť je jediné, čo je na knihe zaujímavé. Pobyt Mary v dome mohla autorka nejako okoreniť, no namiesto toho sa zacyklila a dokola písala o vŕzganí dvier, kresla a povaly.
Záver bol napísaný ako z Bláznivej strely - ohadzovanie šalviou; nájdenie a využite schopností, o ktorých postava nemala zdania ale zrazu ich vie využívať ako pro...a samozrejme rodokmeň...každý má nejakého prapradedka, ktorý nemal deti a tým pádom bol ťažko tvoj prapradedko...

Žiaľ aj po šiestej knihe od Darcy musím konštatovať, že Darcy píše rovnako úzkoprso, nezaujato a narýchlo ako v predchádzajúcich knihách. Darcy, kedy to už v nejakej knihe konečne roztočíš??