Západná spoločnosť je kultúrne a politicky rozdelená. Súčasná trhlina sa začala otvárať v máji 1968, keď vo Francúzsku došlo k prvej zásadnej povojnovej zrážke medzi konzervatívnymi a progresívnymi silami. Rozdelenie odvtedy trvá a prelialo sa aj do koryta slovenských špecifík.
Protistrany si už prakticky nerozumejú; imigrantská kríza a proticovidové opatrenia vytvorili dve bezmála paralelné spoločnosti.
Slovné spojenie „občianska studená vojna“ sa skloňuje čoraz častejšie.
Autor vidí podstatu sporu v odlišnej skúsenosti dvoch spoločenských skupín s globalizáciou. Kým jedna vnímala stieranie hraníc a kultúrne uvoľňovanie pozitívne, druhá to cítila opačne. Nevyrovnané reflektovanie ich postojov v médiách naprieč celým Západom viedlo k vzájomnému nepochopeniu, nedôvere a nevraživosti. Demokratickou odvetou za túto disproporciu je aktuálna vlna populizmu.
V roku 2022 sa však zdá, že sa táto zásadná príčina rozdelenia vytráca:
v dôsledku vojny na Ukrajine už stieranie hraníc nebude pokračovať ako doteraz. „Tektonické platne“ multipolárneho sveta sa dali do pohybu.
Túto situáciu musíme chápať ako príležitosť na nový konsenzus, ktorý prekoná doterajšie rozdelenie spoločnosti tým, že vyzdvihne piliere slobody a bezpečnosti, ktoré sú oba nemysliteľné bez ochrany kultúrnej osobitnosti Západu.
Publikácia
Rozdelená spoločnosť je zbierkou piatich esejí, v ktorých autor konfrontuje najrôznejšie problémy súvisiace s kultúrno-politickým rozdelením a hľadaním možností na nový spoločenský konsenzus. 
