Genius loci Choča má silné siločiary. Jeho jedinečná podoba a poloha medzi hlavnými slovenskými pohoriami zaujala mnohých literátov, ktorí sa vo svojich básnických, či prozaických dielach inšpirovali práve týmto jedinečným prírodným úkazom. Naši poprední maliari a fotografi zvečnili krásu prírody Choča zo všetkých strán a ročných období. Choč má množstvo fanúšikov aj medzi pospolitými turistami, ktorí sa opakovane vracajú pokochať sa prírodou, ktorá nikdy nie je rovnaká. Choč bol v minulosti a stále je predmetom štúdia botanikov, zoológov, geológov, ale aj jaskyniarov a ekológov. Historici historizujú o jeho úlohe pri osídľovaní tohto kraja, etnológovia zbierajú povesti, folkloristi zachraňujú zvyšky ľudovej umeleckej tvorby obyvateľov dedín spod Choča. V tejto knihe som sa pokúsil opísať niektoré moje zážitky a skúsenosti zo stretnutí so zaujímavými ľuďmi a krajinami. Pomysleným bodom môjho zorného poľa, cez ktoré som sa rozhliadal do širokých diaľok, bol vrchol môjho rodného Choča, ktorý vo mne zanechal neopakovateľné spomienky na bezstarostné detstvo gazdovského chlapca, pomáhajúceho otcovi pri znášaní syra a oštiepkov zo salaša na Choči alebo pri pasení kráv na lúkach pod Chočom na Zábralí. Určite to bola aj akási magická moc veľkého vrchu, ktorá obohacovala ľudí pod ním žijúcich a cez silu prírody našepkávala, že nielen telom, ale aj duchom je človek živený. Kultúrna obec dolnej Oravy a stredného Liptova sa významne zapísala do slovenskej histórie svojimi literárnymi aj umeleckými dielami a v neskoršom období tiež tvorivou činnosťou na poli vedy a techniky. Nie vždy nad týmto krajom svietilo slnko, ani mocný Choč nedokázal vždy ochrániť ľudí pred dejinnými pohromami, ktoré sa valili krajom počas vojen a iných tragédií. Na príkladoch údelu niektorých Oravčanov chcel som pripomenúť, že ani koniec strašnej vojny nemusí byť vždy eufóriou do šťastnej budúcnosti. Štyridsať rokov komunistickej diktatúry sa tragicky dotklo aj osudov mnohých ľudí z tohto kraja.
