V súčasnosti počúvame nové frázy a termíny: hoaxy, fake news, dezinformačné weby, postfaktická doba, zodpovedné a spoľahlivé médiá... Podstata však zostáva stále tá istá, či za boľševika alebo za novodobého neomarxistu neoliberála: udržať si informačný monopol a eliminovať akýmkoľvek spôsobom odlišné názory, informácie, komentáre či analýzy.
Hra na hoaxy môže fungovať len na ponovembrové generácie, ktoré nepoznali pôsobenie propagandy v období studenej vojny, ktorá, mimochodom, tíško pokračovala ďalej aj po páde Berlínskeho múru a teraz naplno prepukla. V období vlády jednej strany komunistickej sa valila propaganda z dvoch strán, zo Západu i z Východu, podobne ako dnes, keď panuje vláda jedného názoru v rámci hranej plurality strán. Vytvorila sa bariéra v podobe pomyselného mediálneho múru medzi mainstreamom a alternatívou. Aj vtedy sa jedna i druhá strana obviňovali z klamstiev a ovplyvňovania verejnosti vo svoj prospech.
