Literárne dielo Teofylakta Ochridského zapadá do poveľkomoravskej éry dovŕšenej kristianizácie Slovanov, v ktorej sa kultúra i cirkevnoslovanský jazyk rozvíjali v relatívne ustálených formách južnej a východnej proveniencie pravoslávia, kým v západnom slovanskom prostredí sa kultúra i jazyk rozvíjali v kontexte západného cirkevného ducha rímskeho katolicizmu. Cieľom tejto knihy nie je podať Teofylaktove evanjeliové predslovy z hľadiska textológie a textovej kritiky. Neskúma teda, aké sú zachované rukopisné pamiatky (pôvodina, preklady a prepisy), ako ani, prirodzene, vzťahy medzi nimi. Interpretácie v tejto knihe reflektujú teologickú dimenziu Teofylaktových textov, a to najmä z biblicko-teologického hľadiska.