Autor tejto útlej knižky pracoval ako psychológ v nápravno-výchovnom stredisku pre mladistvých v Arizone. Zamýšľal sa nad tým, ako mladých delikventov presvedčiť, aby s ním spolupracovali a komunikovali v rámci terapeutických sedení, a tak vymyslel terapiu pomocou šachu. Spočiatku túto hru používal ako komunikačný most a nástroj na otvorenie vzťahu s nedôverčivými a odporujúcimi mladistvými. Zakrátko zistil, že to funguje. Mladí trestanci presiaknutí nedôverou voči dospelým a oficiálnym autoritám sa postupne otvárali a rozprávali sa s ním. Začali spolu hrávať šach a na šachových situáciách a vzájomných vzťahoch medzi šachovými figúrkami im postupne vysvetľoval, ako správne žiť.
Ako tvrdí sám autor Roumen Bezergianov, táto kniha má byť povzbudením, aby sa šach hral častejšie v rodinách a školách, aby si ľudia obľúbili takto kvalitne strávený čas a aby im šach pomohol spomaliť, uvažovať a pozorovať. Ľudia nemusia byť dobrí šachisti, aby pomohli mladým ľuďom. Pravidlá hry sa dajú naučiť veľmi ľahko a zvyšok je už len záležitosť priebehu hry a konverzácie, ktorá z nej vyplynie. Fernando Moreno, ktorý ako prvý napísal knihu o využití šachu ako psychoterapeutického nástroja, radí, že je dôležité priznať, keď si nie sme istí, ako v danej chvíli ťahať a opýtať sa na názor. Takto môžeme deťom ukázať, že všetci bývame v situáciách, keď nevieme, čo máme robiť, a zároveň im dáme príklad, ako požiadať o radu. Nehľadiac na to, či sme v šachu nováčikovia, alebo nie, táto hra je vynikajúci spôsob, ako pripraviť naše deti a aj samých seba na pravý, zmysluplný a cieľavedomý život.
