Více o knize

#autobiografické prvky #deníkový záznam #duševní nemoc

Peter Hotra napísal v svojej päťdesiatke podivuhodný debut - príbeh muža, trpiaceho psychickou poruchou. V svojej knihe zahŕňa pocity mnohých súčasníkov - márny boj proti démonovi v svojom vnútri, rezignáciu, život "pod čiarou", ale aj večnú snahu vyplávať z dna vnútorného močiara, do ktorého ho choroba uvrhla. Debut má v sebe črty autobiografie, je písaný formou denných zápiskov, v ktorých sa prejavuje nielen zápas hlavného hrdinu - rozprávača príbehu - o návrat do normálneho života, ale aj snaha jeho rodiny - hlavne manželky - postaviť svojho životného partnera znovu na nohy.

Nie je to lacný príbeh z kuchyne a spálne, ale sugestívna výpoveď chorobou skúšaného muža.

Pro zobrazení tohoto obsahu potřebujeme sušenky.
Povolit cookies a zobrazit

Našli jste nepřesnosti? Dejte nám, prosím, vědět!

Hodnocení

5,0 / 5

	3
	0
	0
	0
	0

Čtenářské recenze

Autor dáva nazrieť do hlavy človeka trpiaceho depresiou, napriek tomu samotná kniha nie je depresívna. Prekvapivo príjemné čítanie, momenty z každodenného života sa striedajú s vážnejšími úvahami.

O vlastnej duši

Beriete do ruky knihu vyšedivenej červenej, na ktorej sa roztekajú čierne písmenká
b-a-n-a-l-i-t-y; keby boli farby použité opačne, možno si pomyslíte si, že takto vyzerá krvácanie duše.

Hneď v predslove nás autor upozorní, že kniha je o banálnom živote banálneho muža a preto ju radšej nemáme ani čítať. Jeho odporúčanie je o to absurdnejšie, že je úprimné a dokonca ho myslí ako priateľskú radu. Je to prvá zarážajúca myšlienka, ktorá nás osloví a zároveň prekvapí, preto vyvolá v nás záujem. Keď knihu nemáme čítať, načo ju autor napísal? Či ju napísal priamo personálny rozprávač?

Nemá svoje meno. Možno ho ktosi vygumoval. Nemá sa rád, žije svoj banálny život niekde na sídlisku, najradšej na balkóne alebo v obývačke na gauči, a podľa toho, na ktorom svojom obľúbenom mieste sa práve nachádza, má v ruke cigaretu alebo diaľkový ovládač. Hneď v úvode chce, aby sme ho ani my nemali radi, nastoľuje nám scény nie práve romantické a priam pitvá svoje negatívne činy.
Lenže o to práve ide — hlavná postava — muž v zrelom veku — nevykonáva žiadne činnosti, tobôž nie negatívne. Napriek svojej apatii spôsobenej antidepresívami stále v ňom, hoci slabo, pulzuje zmysel pre povinnosť (snaha urobiť niečo užitočné pre rodinu — doniesť ráno k raňajkám čerstvé rožky), zmysel pre poriadok (nachová mačku a odprace jej výkaly), rodičovský pud (zakryť dcére trčiace nohy spod paplóna) a ohľaduplnosť (skoré ranné pozeranie televízie bez zvuku, aby nezobudil členov domácnosti). Až dojemne sa stará o svoje bonsaje, kvety na balkóne a brečtan, ako jediné spojovníky medzi tým, čo je živé a skutočné, s tým, čo je mŕtve alebo mŕtvo spí — jeho duša.

Banálneho muža, o ktorého banálnosti pochybujeme hneď od začiatku, pozorujeme pri jeho každodenných ne/činnostiach, z ktorých je sám zúfalý. Aj najjednoduchší úkon vyžaduje od neho maximálne sústredenie, ktoré sa mu však nedarí dosiahnuť, keďže jeho myseľ skĺzava do vnímania detailov, ktoré sú pre jeho vykonanie nepodstatné a skôr ho od neho odvádzajú. Projekcia želaného sa trieštením jeho pozornosti stáva realitou neželaného a najlepším liekom, okrem liekov samotných, sa stáva cigareta (fajčitka) a televízor, občas kniha, roztvorená na náhodne vybranej strane. Lebo iné sa nedá, lebo iné nebaví, lebo je taký, lebo je to tak.

A v tomto momente čitateľ, ktorý je zdravý a bohatý, aktívny a optimistický, alebo aspoň jedno z toho, nadobúda podozrenie, že sa hrdina (skôr antihrdina) so všetkým vedome zmieril, lebo mu to začalo vyhovovať. Začína nám ho byť ľúto, obzvlášť, keď sa dozvedáme, aký bol predtým, než podľahol depresiám — úspešný muž, plný života a plánov do budúcnosti, inteligentný a všestranný. Rozprávač nám presne vymenuje chvíle, kedy a ako ho začal prvýkrát hlodať červík depresie a pochybností a kedy ho napadol vírus úpadku osobnosti. Táto časť knihy akoby bola písaná rýchlejšie a ľahším perom, lebo autor dôvody dokonale pozná. Sám si z nich vyvodzuje závery, ale „diabla treba nechať tak, netreba ho podceňovať. Treba sa radšej vrátiť do pekla každodennej banality.“
V kútiku duše ešte dúfame, že hlavná postava nielen správne analyzuje svoj príbeh depresie, ale spolu s ňou uvidíme svetlo na konci jej tunela. Avšak neprekvapí nás, keď príbeh končí tak ako začal, rannou vychádzkou na čerstvé rožky, ktoré nemá kto zjesť, lebo ich doniesol neskoro a povinnosťami, ktoré nemá rád, ale ktoré má vykonať práve on, keďže „je doma“ a „aj tak nič nerobí“.

Kniha je skvelou sondou do duše človeka trpiaceho depresiou, aj keď slovo „skvelé“ sa k tomuto žánru akosi nehodí. „Niekedy stačí veciam len trochu napomôcť a ďalej ich nechať plynúť samé,“ hovorí autor na záver a možno práve tu nám — i hlavnej postave — dáva nádej, že takým „napomôžením“ môže byť pre mnohých aj táto jedinečná kniha, obohatená kresbami autora, ktoré ilustratívne dotvárajú jeho výpoveď.

146 Kč

Beletrie

Naučná a odborná

Pro děti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchařky

Učebnice a slovníky

Náboženství a ezoterika

Mapy a cestování

Cizojazyčná literatura

Top autoři

Top série

Dárkové poukázky

Věcičky od Martinusu

Káva, čaj a dobroty

Hrnečky a lahve

Papírnictví

Zápisníky a kalendáře

Hudba

LP desky

Filmy

Puzzle

Banality
Přečtená

Kniha

Přečtená

146 Kč

Přečtené knihy nám můžete poslat i vy!

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze

Banality Přečtená

Kniha

Přečtená

146 Kč

Přečtené knihy nám můžete poslat i vy!

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze

Víte o novém čtenářském profilu?

Sledovat titul

Zajímá mě

Ve formátu

Banality
Přečtená