Nicolás Gómez Dávila (1913-1994) bol popredným kolumbijským filozofom, ktorý sa preslávil poetickosťou a mnohorozmernosťou svojich textov, svojráznym životným štýlom a nekompromisným reakcionárstvom. Kritický ku všetkým súdobým politickým smerom vrátane klasického pravicového konzervativizmu, Gómez Dávila stavia svoju pozíciu na katolíckom tradicionalizme a obhajobe „pravdy, ktorá nikdy nezhynie“. Kvôli podobnosti štýlu a čiastočne aj spoločenských postojov býva niekedy označovaný ako „Nietzsche z Ánd“.
Dielo
O ľudskom údele“ pôvodne vyšlo pod názvom Textos I v roku 1959.
Autor tu predkladá antropologickú a metafyzickú víziu človeka ako bytosti odsúdenej k večnému svetskému neuspokojeniu a nezdaru, na základe čoho rozvíja kritiku všetkých ideológií a hnutí, ktoré si vytyčujú cieľ vybudovania raja na zemi a odôvodňujú ním zničenie starého sveta. Predstavuje genézu toho, čo považuje za reťaz mysliteľských a morálnych omylov vedúcich k sekularizmu moderny. Preklad sprevádza stručný poznámkový aparát a krátka biografia autora.
