Monografia približuje atmosféru doby v čase cisársko-kráľovských rokovaní o uzavretí manželstva vnúčat cisára Maximiliána I. Habsburského, Ferdinanda a Márie, s potomkami uhorského kráľa Vladislava II. Jagelovského, Annou a Ľudovítom. Ich vyvrcholením boli zásnuby 22. júla 1515 vo Viedni; celá udalosť je známa ako Prvý viedenský kongres. V odbornej literatúre nie je docenený význam a okolnosti prípravných rokovaní v Bratislave.
V prvej časti kniha ponúka pohľad na politicko-historické pozadie, poukazuje na ekonomické pomery a duchovné i kultúrne prejavy obdobia renesancie a humanizmu. Popisuje tiež ašpirácie Habsburgovcov a Jagelovcov na uhorský trón a analyzuje cisárovu politiku smerom na východ i jeho sobášnu politiku.
Druhá časť knihy sa zaoberá literárno-historickým spracovaním prameňov, na základe čoho autorka poskytuje autentický popis udalostí, ktorý dokladá aj vybranými pôvodnými textami v latinčine s paralelným prekladom do slovenčiny. Vychádza pritom predovšetkým z cestopisu Odeporicon, v ktorom účastník rokovaní Richard Bartolini opísal cestu legáta Matúša Langa z Augsburgu do Bratislavy, a tak poskytol zaujímavý opis vtedajšieho Rakúska a Uhorska. Okrem ceremoniálov, omší, rytierskych turnajov, hostín a iných významných udalostí venuje osobitný priestor spôsobu života, stravovaniu, bývaniu, oblečeniu a zvykom rozličných národov, ale aj humanistom, ktorí sa rokovaní zúčastnili.
Keďže obsah knihy je zameraný aj na udalosti v Bratislave a dotýka sa slovenských kultúrno-politických reálií, možno monografiu považovať za významný príspevok k našim národným dejinám.
