Eupalinova láska

Poetka Katarína Džunková, víťazka mnohých literárnych súťaží, sa v novele Eupalinova láska predstavuje ako hĺbavý a talentovaný prozaik. V próze, ktorá sa číta na jeden dych, rieši na pozadí očarenia krásou a umením antického sochára Eupalina otázku, či sebastrednosť a sebaláska je to hlavné, čo má hnať talent k tvorivosti, alebo či je umelec iba prostredník medzi ideálom a človekom. Nech čitateľa nemýli minuciózna znalosť antických reálií, v skutočnosti nejde o historickú prózu. Časy, keď svet hľadal šťastie v kalokagatii a nasýtení zmyslov, v kulte sily a krásy ako oslavy človeka, sú tu iba panorámou na pozadí prebúdzajúceho sa nového duchovného zmyslu. Do slovenskej prózy, ktorá neraz rieši iba úpadkové prejavy moderného človeka, sa tak vracajú motívy povolania k sebaprekonávaniu, k obeti ako vyššiemu princípu lásky. Lahodné čítanie, plné hĺbavých úvah, lyrický tón prózy na pomedzí básne, to všetko je Eupalinova láska ako logický stupeň v tvorbe tejto obdarenej autorky.