Kto bol Richard Rorty (1931 – 2007) ? Už počas života ho označovali za „najzaujímavejšieho“ a „najvplyvnejšieho“ amerického filozofa, jedného z najoriginálnejších a najdôležitejších, ale aj najkontroverznejších a najprovokatívnejších za ostatných 50 rokov. Pre niektorých bol „prorokom a básnikom nového pragmatizmu“, pre iných renegátom analytickej filozofie, pre ďalších postmodernistickým relativistom. Jeho opus magnum z roku 1979 – Filozofia a zrkadlo prírody (Kalligram 2000) – je jednou z najvýznamnejších kníh filozofie 20. storočia.
Napriek tomu je Rortyho filozofia u nás neznáma. Prežívajú o nej skôr predsudky a dezinterpretácie, než pochopenie toho, o čo mu vo filozofii išlo a akým spôsobom sa to usiloval dosiahnuť. Celý život riešil jednu otázku: „Na čo je filozofia dobrá a či vôbec je na niečo dobrá ?“ (Filozofické orchidey, Kalligram 2006, s. 63) Nabádal, aby súčasná filozofia zmenila orientáciu z argumentatívnej na imaginatívnu, zo systematickej na povznášajúcu, z analytickej na konverzačnú. On sám ponúkol inú, novú, sviežu, nedogmatickú filozofiu ako jedinečné médium, ktoré máme na pochopenie sveta, na vlastné sebautváranie a obohacovanie života. Išlo mu o to, aby filozofia bola zaujímavejšia, relevantnejšia a užitočnejšia pre ľudí, spoločnosť a kultúru. Bol ochotný transformovať ju až tak, že by vymenil všetky tradičné problémy, ktoré filozofiu kvária, za sociálnu nádej pre ľudstvo… Čítanie Rortyho má potenciál zmeniť náš pohľad na svet i seba samých.
Táto kniha je pozvaním do Rortyho filozofie. Autor ňou plní svoj osobný dlh voči svojmu učiteľovi v nádeji, že „rortyizmus“ poskytne filozofii u nás nové, doposiaľ netušené podnety na tvorivý rozvoj.
