Rok 1997 bol kritickým bodom obratu v moderných dejinách Slovenska. Štátomafia, tvorená mafiánskou bandou Mikuláša Černáka a povzbudzovaná Lexovým námestníkom Svěchotom zo štátnej tajnej služby, si vybrala lákavé sústo na útok bezohľadného vydierania. Išlo o vtedy najprosperujúcejšiu firmu na Slovensku bez politického krytia – DRUKOS.
Na tomto súboji zla a dobra sa lámal chlieb budúcnosti Slovenska. Predkladáme vám svedectvo Františka Mojžiša o týchto časoch, doplnené o dobové reálie. Nečakajte však happy-end. Nejde totiž o hollywoodsky film, ale o príbeh so všetkým, čo život prináša. František Mojžiš, jeho rodina a zopár statočných strhli lavínu, ktorá pochovala najodpornejší režim, ktorý kedy na Slovensku vládol, ale ten istý František Mojžiš dnes, paradoxne, už vyše päť rokov sedí vo väzení a spomína na svoje vzostupy a pády.

V hre Bertolda Brechta „Život Galileiho“ hovorí učencov mladý žiak: „Nešťastná krajina, ktorá nemá hrdinov“. A Galileo, hoci sa zoči-voči totalitnej moci nezachoval hrdinsky, odpovedá: „Nie, nešťastná je tá krajina, ktorá potrebuje hrdinov“.
Toto je príbeh statočnosti, kedy sa zopár hrdinov na čele s Františkom Mojžišom, jeho rodinou a spolupracovníkmi postavilo smrteľnej hrozbe štátneho parazitizmu.