V USA ju nazývali „černoškou“, a keď sa vrátila domov do Nigérie, dostala meno „Amerikánka“. Kým teda vlastne je? A kde je jej skutočné miesto?
Chimamanda Ngozi Adichie je... Číst víc
Vycházíme z průměrného údaje o rychlosti čtení 230 slov za minutu, od knihy ke knize a od čtenáře ke čtenáři se to však může lišit.
V USA ju nazývali „černoškou“, a keď sa vrátila domov do Nigérie, dostala meno „Amerikánka“. Kým teda vlastne je? A kde je jej skutočné miesto?
Chimamanda Ngozi Adichie je skutočnou hviezdou nielen súčasnej svetovej literatúry, ale prerazila aj do... Číst víc
Tuto knihu jsme vykoupili přes Knihovrátek a je ve výborném stavu.Rozdíl mezi touto knihou a novou byste asi ani nepoznali. Knihu jsme označili nálepkou, která může na některých obalech zanechat stopy.
Slovenština
Vyprodané
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.
Přečtené knihy nám můžete poslat i vy!
Pošlete nám svoje přečtené knihy a získejte poukázku na nákup.
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.
V USA ju nazývali „černoškou“, a keď sa vrátila domov do Nigérie, dostala meno „Amerikánka“. Kým teda vlastne je? A kde je jej skutočné miesto?
Chimamanda Ngozi Adichie je skutočnou hviezdou nielen súčasnej svetovej literatúry, ale prerazila aj do popkultúry. Jej myšlienky sa dostali do textov piesní Beyoncé i na tričká módnej značky Dior. Mimoriadnu pozornosť si získali jej prednášky v rámci platformy TED, ako aj svetoznáma esej Všetci by sme mali byť feminist(k)ami. Chimamanda Ngozi Adichie rozpráva priamo a bez prikrášlenia. Diskriminácia je u nej diskrimináciou a rasizmus rasizmom. Neexistuje žiadne ALE. Taký je aj jej román Amerikánka, v ktorom sa príbeh nevšednej lásky preplieta s tými najbolestivejšími miestami ľudského spolužitia.
Ifmelu a Obinze sa do seba zamilovali ešte na strednej škole. V Nigérii v tom čase dožívala vojenská diktatúra a zdalo sa, že jedinou možnosťou ako prežiť normálny život, je odísť za more. Cesty Ifmelu a Obinzeho sa rozišli a zatiaľ čo ona sa uchytila v USA ako blogerka píšuca o problematike rasy, on ledva prežíval vo Veľkej Británii.
Jej Amerikánka je príbehom ich veľkej lásky, no je aj presnou analýzou zásadných otázok týkajúcich sa rasizmu, identity, diskriminácie, predsudkov i stereotypov. A tak je otázka, či sa Ifmelu a Obinze znova stretnú možno celkom nepodstatná. A možno aj nie je.
Amerikánka je krásny román o tom, kam všade nás môžu zaviesť nevyspytateľné životné chodníčky i o tom, aká nečakaná a silná môže byť túžba po domove.
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
Kniha, ktorú som si kúpila na Vianoce po roku čakania. Strávila so mnou na Erasme 5 mesiacov. V lietadle, doma v posteli po pretancovanej noci, neskôr na pláži zápasiac s vetrom a pieskom(dnes som spomedzi jej stran vysypala doma celú dunu). Kniha ženská, svieža, všímavá, inteligentná, plnokrvná... Neskutočne dobrá v mnohých ohľadoch. Čakala som veľa a dostala viac. Absynt, teším sa na ďalšie knižky.
Čtenářské recenze
Shrnutí recenzí
Shrnuto pomocí AI, která může dělat chyby.
Román nabízí výrazný, často oči-otevírající pohled na rasu, identitu a imigraci skrze život Ifemelu, nigerijské ženy v Americe a její návrat domů. Čtenáři chválí promyšlený, strhující styl autorky a schopnost spojit společenská témata s osobním příběhem. Překlad je většinou hodnocen pozitivně a kniha je navzdory rozsahu velmi čtivá. Mezi výhradami jsou délka, některé přehnané pasáže, méně rozvinuté vedlejší postavy a nedotažený závěr.
Čtenáři oceňují
Promyšlený, poutavý styl psaní, který mnoho čtenářů silně oslovil.
Silná ženská hrdinka a feministická perspektiva dodávají knize hloubku.
Citlivé a důležité zpracování témat rasy, diskriminace, identity a imigrace.
Navzdory cca 600 stranám je dílo velmi čtivé a čtenáři jej často dočtou rychle.
Čtenáři také hodnotí
Kniha je podle některých recenzí příliš dlouhá a mohla by přijít o zhruba 100 stran.
Závěr některým čtenářům připadal nedotažený nebo příliš „pohádkový/forced“.
Některé vedlejší postavy (zejména Obinze) jsou vnímány jako méně rozvinuté.
Útržky blogu či některé pasáže někomu přišly místy přehnané.
Pacila sa mi tema, obsah aj forma knihy. Hlavna hrdinka je nedokonala, takze jej spravanie je uveritelne a o to viac mi bola sympaticka. Okrem vaznejsich tem ako rasizmus v Amerike, rozdiel medzi americkymi a neamerickymi cernochmi, imigrantov v Europe, sa mi pacilo, ze autorka opisovala aj obycajne ludske problemy cernosiek s vlasmi a laskou. Kniha mi rozsirila obzory a kazdopadne si este nieco precitam.
Dievča z Afriky ktoré sa dostalo do Ameriky. Bez pátosu a bez pozlátky. Vlastnými silami. Akurát v dobe kedy kandidoval Barack Obama. O vybudovaní si silného zázemia. Štúdiu a pocitu, že doma je len doma. A popri tom sa odohráva cesta aj jej priateľa do Anglicka. Taktiež vlastnými silami, no menej úspešne. Preto jediná možná cesta bol návrat domov. Kniha krásne napísaná ale ťažko zdokumentovaná na pár viet. Určite siahnem aj po druhej autorkynej knihe.
Tento mimoriadny román ponúka pohľad do duše feministky a navyše černošky a prináša nám príbeh o skúsenosti s diskrimináciou ako by sme si ju sami nedokázali predstaviť. Vďaka príbehu Ifemelu a ľudí z jej okolia máme možnosť spoznať ako žijú nigérijčania v rôznych kútoch sveta. Veľmi dobre sa číta, nenechajte sa odradiť väčším počtom strán.
Katarina Szulenyiová
Ověřený nákup
17.5.2019
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
This novel, together with Homegoing from Yaa Gyasi, taught me more about racism and slavery than all of my history classes in high school and university combined.
Americanah is piercing, Americanah is emotional, Americanah is a book that made me forget the world around me.
So what was it about? Let me borrow Ifemelu’s thought, with which I wholeheartedly agree - “Why did people ask “What it is about?” as if a novel had to be about only one thing?”
Americanah is the quote’s living proof. Ranging from racism, immigration, politics, through family relationships and mental illness, all the way to the questions of identity and the importance of reading, the book is a breathtaking rollercoaster that takes you across continents to discover what you are made of.
While not a love story per se, Adichie leverages a relationship between Ifemelu and Obinze as a framework which allows her to examine all the above mentioned topics from several different angles.
The one that gave me the most was definitely the topic of race. Never before have I understood how the concept comes into being (“I didn't think of myself as black until I left Nigeria”), and never before have I even come to think of the possible sourness between the American Blacks and the Non-American Blacks (“Well, if you all hadn’t sold us, we wouldn’t be talking about any of this.”). Even though the blog inserts have been marked by other reviewer as exaggerated, I loved them, as it was thanks to their provocative character they resonated so deep within me, made me stop reading, and forced me to formulate my own opinion about the topic at hand.
I also closely related with the underlying question of identity. How does our native environment shape who we are, and once we move to a new continent or culture, do we also change with it? Where do we truly belong, and how much should we succumb to the external pressures for the sake of fitting in?
Adichie described the life of people seeking a better future in an unfamiliar place with so much vivid detail and Ifemelu showed so much realistic introspection, that somewhere halfway through the book I started to suspect it is more of an autobiography rather than anything else. Her bittersweet insights, her conflicting thoughts, the nitty-gritty situations she stumbled upon, they made the whole reading experience come to life. Just thinking back to the hair-braiding salon, Ifem’s “discovery” of reading in the university library, or the election of Obama, I felt as though I was right there in the room, living through it all.
Not to mention that the prose itself is a true masterpiece. Same as with Purple Hibiscus, Adichie crafts sentences that transport you halfway across the world and make feel at home in places you have never visited before. Same as Obinze, sometimes I felt that the text “is like poetry.”
At the end, I didn’t give the book full five stars for two reasons.
Firstly, there was a slight lack of personality in Obinze, as well as all the other side characters. Possibly everyone apart from Ifemelu herself, and maybe Aunty Uju and Dike, felt a bit as a one-dimensional caricature embodying pre-defined personality traits. The characters lacked life, and especially with Obinze, Curt and Blaine, they made Ifem’s relationships and interactions less tangible, less believable.
Secondly, I disliked the ending. Apart from curiously introducing a whole new set of irrelevant characters discussing irrelevant topics, the end of the storyline felt a bit too forced and fairytale like, taking away the whole realistic feel of the book.
Nevertheless, even despite this, Americanah remains for me a highlight of this year that helped me create a new lens through which to understand the world around me.
PS:
I have listened to this book for the first time as an audiobook, and loved it so much I wanted to have a hard copy at home. Therefore, I cannot export my highlights, so instead I am sharing my favourite quotes below:
“Nobody in Kinshasa had panic attacks. It was not event that it was called by another name, it was simply not called at all. Did things begin to exist only when they were named?”
“Outside, the leaves were falling from grand old trees, people with scarf-bundled necks hurried along the sidewalk holding paper cups, the women, particularly the Asian women, pretty in slander skirts and high-heeled boots.”
“They would not understand why people like him, who were raised well-fed and watered but mired in dissatisfaction, conditioned from birth to look towards somewhere else, eternally convinced that real lives happened in that somewhere else, were now resolved to do dangerous things, illegal thing, so as to leave, none of them starving, or raped, or from burned villages, but merely hungry for choice and certainty.”
“Obinze feared she would grow up to be a woman who, with that word “amen”, would squash the questions she wanted to ask of the world.”
“She was standing at the periphery of her own life, sharing a fridge and a toilet, a shallow intimacy, with people she did not know at all. People who lived in exclamation points.”
“Aunty Uju shrugged: she was sitting at the dining table, a medical textbook open in front of her, eating a hamburger from a rumpled paper bag. Her skin dry, her eyes shadowed, her spirit bleached of colour.”
“Still, she was at peace: to be home, to be writing her blog, to have discovered Lagos again. She had, finally, spun herself fully into being.”
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Americká je vynikajúca. Jedna z najlepších kníh, ktoré som, kedy čítala. Úžasne ukazuje, čo je feminizmus. Páči sa mi časť ako si Ifemelu uvedomuje, že v Amerike je čierna pokožka niečo iné ako v Nigérii. Jedna z častí, ktoré nesú posolstvo a nie jediná
Jana Susová
Neověřený nákup
21.9.2018
Silný príbeh, zaujímavý pre mňa ako ženu v podobnom veku ako autorka/hlavná postava. Jednu hviezdičku som dala dole v podstate kvôli prekladu - relatívne pravidelne mi tam zaškrípali výrazy či slovné spojenia doslova preložené z angličtiny, na môj vkus znejúce dosť neprirodzene, hlavne pri replikách malého synovca. Ale pokiaľ viem, prekladala to mladá baba, takže každopádne klobúk dole pred ňou :)
Dana
Neověřený nákup
15.9.2018
Kniha napisana krasnym stylom!
Uz davno som necitala tak dobre napisanu knihu. Styl pisania, ktory je premysleny a v ktorom kazda metafora ma svoje miesto, kazde slovo je sprave vybrane, ma potesil najma preto, ze v poslednej dobe som mala pocit, ze moderna literatura je pisana rychlym stylom, ktory clovek po precitani knihy okamzite zabudne a pri ktorom ma clovek pocit, ze to vlastne mohol rovnako dobre (zle) aj sam.
Pribeh a politicke diane, o ktorom Chimamanda Ngozi pise, je nesmierne zaujimave a myslim, ze zaujme hlavne ludi, ktori zili nejaky cas v zahranici. Jej postrehy o rase vysvetluju velmi vela. Ani na sekundu som nemala pocit, ze niektore momenty su pritiahnute za vlasy, ako som citala v niektorych komentaroch. Autorka si ich vsetky odzila...
Knihu naozaj odporucam!
Kniha je vynikajúca. Pekný príbeh života. Pre mňa ľahké čítanie a vďaka sarkazmu Ifem aj zábavné.
Chvíľami mi prišli trochu pritiahnuté za vlasy príspevky na jej blogu, neskôr mi však došlo, že kniha nemá byť zveličujúca a píše ju osoba, ktorá v tomto prostredí žije. Nakoniec som z nej celkom dosť pochytila a dúfam, že som sa aj priučila.
Trochu ma ale zarazil koniec, prišiel mi zanedbaný. Chýbalo mi tam uvažovanie hlavnej hrdinky, ktoré bolo pre mňa zmyslom knihy. Koniec však nemal možnosť pokaziť dojem z knihy.
V Absynte vydávame knihy pre 21. storočie. Snažíme sa zvedavých a odvážnych ľudí sprevádzať chaosom dnešnej rýchlej doby a prinášame im príbehy a reportáže, o ktorých je potrebné hovoriť nahlas. Dôležité témy podávame pútavo a zrozumiteľne a potrpíme si na kvalitný dizajn.
Našou vlajkovou loďou je edícia Prekliati reportéri. Prináša drsné svedectvá o svete, v ktorom sa spoločne učíme žiť. Reportérsku edíciu s farebnou páskou vydávame v slovenskom a českom jazyku, pričom každá krajina má vlastný edičný plán. Knihy z tejto edície majú nezameniteľný dizajn, za ktorým stojí grafická dizajnérka Pavlína Morháčová.
Neskôr sa náš edičný plán rozšíril o edíciu 100%. Prvým knihám z tejto edície dominoval linoryt Tomáša Klepocha, dnes už na obálke nájdete farebnú fotografiu. Medzi stopercentkami nájdete silné príbehy na hrane reality a fikcie, ktoré vás pritiahnu nielen sviežim jazykom, ale aj aktuálnymi témami.
V roku 2018 sme začali vydávať eseje pod kultovou značkou Kalligram. Vznikla z toho edícia Skica, ktorú však už pomaly uzatvárame. Eseje však majú u nás stále miesto. Príbehy, o ktorých si myslíme, že by vám nemali ujsť, no nezmestia sa do edičných škatuliek, vydávame mimo nich a nájdete tam aj populárne eseje. Navyše, postupne začíname vydávať grafické romány, pracujeme na knihách so slovenskými autorkami a autormi a v našom projekte Mladý Absynt nezabúdame ani na mladších čitateľov a čitateľky. Obľúbené knihy, ktoré nájdete pod označením Dejiny, sa na prvý pohľad tvária viac odborne, no sú napísané tak, aby ste sa od nich nedokázali odtrhnúť.
Chtěli byste si prohlédnout všechny své recenze na jednom místě a podělit se o ně s ostatními čtenáři? Aktivujte si čtenářský profil, kde můžete zvyšovat svou knihomolskou úroveň.
