Sebevražda

Máloktorý čin dokáže zarezonovať v spoločnosti tak, ako samovražda. A predsa sa v knihách objavuje okrajovo, nie to ešte aby bola ich ústrednou témou. Édouard v tejto krátkej próze rozpráva príbeh svojho priateľa, ktorý si zobral život. Spoznávame na prvý pohľad tichého človeka, avšak po pár stranách zistíme, že pod povrchom toho skrýval až príliš veľa. Bol tento jeho samovražedný skutok skratovým konaním, alebo nevyhnutným vyvrcholením jeho života? Čo sa muselo diať v živote muža, keď sa rozhodne odoberať tak mladý preč z tohto sveta? Možno nízky počet strán trochu zavádza, ale je písaná tak, že sa mi nedala prečítať na jedno posedenie. Čítala som ju po menších častiach, ale o to dlhšie som o nej premýšľala. Štýl textu mi veľmi sadol, každá veta bola krásnou, alebo surovou ako je život sám. Aj po poslednej strane si budete ešte nejakú tú dobu v sebe niesť silný čitateľský zážitok. Nemôžem to však generalizovať na jeden konkrétny pocit, táto kniha zabrnká u každého čitateľa na inú strunu. Všetko spomínané je umocnené tým, že autor pár dní po odovzdaní tohto rukopisu spáchal samovraždu tiež.