Zlato predátora

Přečtená

Druhá časť Smrteľných strojov pokračuje dobrodružstvom Toma a Hester, ktorý sa tentokrát ocitnú na palube polárneho mestečka Anchorage, ktoré vedie mladá panovníčka Freya. Autor opäť nesklamal a vymyslel pútavú zápletku, ktorá vám nedovolí pustiť knihu z rúk, kým sa nedostanete na jej úplný koniec. Na tejto sérii je vidieť, že si dal autor záležať na premyslení samotného sveta, aby sa v ňom čitateľ nestratil, vedel si ho ľahko predstaviť a aby bol zaujímavý, dynamický a neomrzel. Jedno menšie negatívum, je pre mňa zaobchádzanie s Hester a jej správanie. !SPOILER ALERT! - Ak ste čítali jednotku, alebo videli film, (v ktorom jej neurobili tak výraznú jazvu na tvári, ako je opisované v knihe) viete, že Hester to zrovna nemá ľahké – je pochopiteľné, že s jazvou cez pol tváre nebude zrovna krásavica s bezchybnou pleťou ale naozaj bolo nutné hádzať jej to až takto na oči? V tomto prípade mi prišlo správanie už dospelých postáv neskutočne detinské, z čoho potom pramení aj detinské správanie samotnej Hester. Ja viem, ľudia aj deti vedia byť zlé. Ale, v tomto prípade, keď som sa do Hester vcítila, bolo toho už aj na mňa skutočne dosť. To samozrejme neospravedlňuje jej správanie ale možno by sa mu takto dalo predísť. Toť len taká moja vsuvka a pocit z tejto postavy. Hester je na jednu stranu odvážna, veľa vecí sa nebojí a riskuje, keď treba niečo alebo niekoho zachrániť a jej rozhodnutia nie sú vždy správne ale keby nemusela a nemala dôvod – neublížila by ani muche. Tak prečo musia všetci ubližovať jej? To len tak na zamyslenie... Knihe dávam 4 hviezdičky.