Margaréta biela

Přečtená

Iveta Janíková

Produktový špecialista

24. dubna 2019

Útla kniha, ktorú určite prečítate veľmi rýchlo. Neviem, či je to celkom príbeh dievčaťa, deportovaného do koncentračného tábora. Skôr sú to spomienky ženy, poznačené veľmi krutým a traumatizujúcim zážitkom. Je to kniha o bolesti a strachu v nás. Kniha o tom, ako nás táto bolesť dokáže poznačiť na celý život a ako potom touto bolesťou trpia aj naše rodiny, priatelia a známi.
Aj keď si myslíme, že zlo pominulo, krajšie a svetlejšie dni prichádzajú veľmi pomaly a musíme o ne urputne bojovať.
V knihe vidíte, ako antisemitizmus neskončil ani po druhej svetovej vojne, ako zlo ostalo v hlavách ľudí aj v pokojných a mierových časoch. A to je memento tejto knihy. Aj preto by sme toto zlo už nemali nikdy dopustiť.

Túto knihu som začala čítať tesne po sviatku, ktorý oslavuje víťazstvo nad fašizmom. Aj dnes však fašizmus v spoločnosti prítomný je a to viac mi pri čítaní tejto knihy behal mráz po chrbte. Margaréta biela nielenže podáva desivý obraz o živote v koncentračnom tábore, ale ide omnoho ďalej. Popisuje okamihy po vojne zo života pani Heleny, pri ktorých si človek kladie otázku, či ju (aj mnohých ďalších) nečakalo po vojne ešte väčšie peklo. Na jednotlivé spomienky vzápätí reagujú jej synovia, ktorí popisujú, aký dopad to malo na ich detstvo a život v dospelosti. Fašizmus vystriedal desivý socializmus, ktorý bol opäť nemilosrdný ako pre pani Helenu, tak aj pre jej rodinu, ktorá sa rozhodla emigrovať. Ich matka aj napriek všetkým spomienkam tvrdila, že jej domovom je Slovensko a rozhodla sa ho neopustiť.