18

Zuzana Bránická

Manažér sociálnych sietí

27. března 2023

Čítala som Cognettiho Osem hôr, to bol veľký zážitok. Jeho písanie je pohladenie duše, tak som si prečítala aj túto výpravnú vzácnosť. A znova upokojuje. Ľahkosť, príroda vo všetkom, všade, nadovšetko milovaná. Cesta, ktorá je dôležitejšia než samotný vrchol. Dobrodružstvo, v ňom poznanie. Paolo ma zobral kdesi ďaleko preč?. Na miesta, kde ľudia vďačia za každý deň, slnečné ráno, turistov a seba samých, medzi ľudské bytosti milujúce maličkosti. Veď, ak človek nemá nič, ale hory áno, tak vlastne ma? všetko. Toto nás učia mnohé? knihy, len jednoducho vďačiť a milovať. Niektoré miesta mi Cognetti nakreslil, nedokonale? skice, veľmi milé pohľady na svet, ktorý videl. Teraz viem, že keď mi bude občas ťažko, tak si v tejto alebo ktorejkoľvek jeho knižke opäť zalistujem, aby som sa cítila pekne, a budem sa!