Ztracené

Iveta Janíková

Produktový špecialista

22. ledna 2015

Už nejaký čas sledujem reakcie našich čitateliek na túto knihu a priznávam, zaujalo ma to. Knihu som prečítala za jeden večer a vôbec som sa pri tom nenudila. Je napísana dobrým, "čitateľným", štýlom. Nemyslím si, že by autorka knihy hovorila o tom, že moslimskí muži sú zlí, alebo dobrí, že im máme veriť, alebo nemáme... Nevkladá do knihy vlastné názory, ani nepolemizuje. Jednoducho len predkladá príbehy. Jednoduché príbehy zložitých osudov.
Všetky príbehy majú vlastného menovateľa - a tým je LÁSKA. Zraňujúca, vášnivá, hlučná, ubližujúca. Láska vo všetkých podobách. Ale ruku na srdce, kto z nás pre lásku neurobil vo svojom živote pár hlúpostí? Áno, osudy týchto žien sú zlé, ale ide tu skôr o výber "zlého" muža. A je jedno, či je moslim, kresťan, žid... Jednoducho je to "zlý" muž. V túžbe po láske, v strachu pred samotou, v nádeji na lepší život tieto ženy urobili zlé rozhodnutia. Láska je slepá. Pre lásku padla Trója, prišli o život Rómeo a Júlia, pre lásku sa vraždí, klame, podvádza. Veď aj v našom okolí môžeme denne vidieť rovnaké príbehy. Ponižované, týrané ženy, ktorým práve ubližujú naši slovenskí "mačovia".
Skôr si myslím, že táto kniha má byť memento. Nepozerať na svet cez ružové okuliare, ale občas si ich aj zložiť. Lebo keď potom dostaneme ten povestný "kopanec", už môže byť neskoro.
Prečítajte si knihu - zamyslite sa, možno pochopíte.