Krátke a svieže zamyslenia od mamy, ako byť s Bohom pri hrnci, práčke aj za volantom.

Slovo autorky: Boh a hora neumytého riadu?

Pamätám si na tú chvíľu dodnes. Šli sme na prijímacie skúšky na diaľkové štúdium teológie, kŕče v bruchu od strachu, či vieme všetko. Kamarátka, celkom zničená učením, zahundrala, načo nám tá teológia ako babám vôbec bude. A náš pán dekan od volantu vtipne poznamenal: Nie je nič lepšie, ako vďaka štúdiu teologických vied s posvätnou úctou pristupovať k matérii v hrncoch a v plienkach! To je svätosť! Vtedy sa nám to zdalo nemiestne. Ale dnes sa jemu aj Bohu ako žena, manželka, mama, dcéra a kamarátka ospravedlňujem. Mal pravdu. Ono to síce tak vyzerá, že popri rotovaní okolo rodiny a detí, plus povinnosti v zamestnaní, nie je reálna šanca napriek snom a predsavzatiam o tichej, sústredenej, nerušenej (!) modlitbe mať čas na Boha.

Omyl! Boh je neuveriteľne blízko. Skúste čítať. Dá sa poznávať, hovorí k nám a dotýka sa mňa aj teba v celkom obyčajných situáciách a veciach. Ja ho takto zažívam každý deň a všade.