Otázka jestvovania Boha bola, je, a ešte dlho bude predmetom mnohých rozhovorov, debát a diskusií, a niekedy aj sporov. Zatiaľ čo jedni tvrdia, že Boh nejestvuje, ďalší zastávajú názor, že Jeho existencia sa nedá vedecky dokázať, ani vyvrátiť, a preto je zbytočné sa ňou zaoberať, a tretia, najpočetnejšia skupina je skalopevne presvedčená, že Boh jestvuje. Ak patríme do tejto, tretej skupiny, vôbec nemusíme byť skeptickí, ani sklamaní: hoci existenciu Boha nevieme podložiť hmatateľnými dôkazmi, existuje obrovské množstvo argumentov, ktoré musia presvedčiť aj najzarytejších ateistov a materialistov. K tomu, aby sme uznali jestvovanie Boha, postačí jednoduchá dedukcia. Je vedecky dokázané, že priestor, hmota a čas nie sú večné entity: bola doba, stav, keď „ešte neexistovali“. Vedci odhadujú vek vesmíru na 13 miliárd a 780 miliónov rokov, ale nedokážu odpovedať na fundamentálnu otázku: „Odkiaľ sa zrazu, z ničoho nič, v jedinom, nepredstaviteľne krátkom okamihu: 10 - 43 sekundy, vzalo všetko?“ Inými slovami: „Čo bolo predtým?“ Vieme, že bola doba, alebo stav, keď priestor ešte neexistoval, a neexistovala ani hmota, ktorá by ho vypĺňala. Neexistoval ani čas, ktorý by meral trvanie nemennej ničoty. Ako je možné, že teraz - sú? Každý z nás vie, že matéria nemá tú moc, aby sa sama od seba, zo stavu ne - existencie (ne - bytia), povolala do stavu existencie (bytia). To, čo predtým neexistovalo, nemohlo začať existovať len tak, samo od seba; tvrdiť opak by bolo nevedecké, neracionálne a nelogické. Z toho nám logicky vychádza, že nutne musel byť NIEKTO, KTO ZAPRÍČINIL, že priestor, hmota a čas zrazu začali existovať! A ako vieme, existujú doteraz. KOMU, alebo čomu za to vďačíme? TEN, KTORÝ priestor, hmotu a čas povolal zo stavu ne - existencie, čiže ne - bytia, do stavu existencie, bytia, zákonite nemohol byť hmotnej podstaty. Keby bol hmotný, ani On by nemohol existovať; to je pochopiteľné. Každá matéria, aj najmenšia častica je závislá na priestore a čase, a tie predsa, ako je všeobecne známe - ešte neexistovali! Ten, Ktorý toto všetko stvoril a dal do pohybu, nemohol byť hmotnej podstaty; musel to byť: DUCH. Z náboženstva vieme, že duch nepotrebuje priestor, v ktorom by mohol existovať. Duch - Boh nie je závislý ani na priestore, ani na hmote, ani na čase. Boh je Večný Duch - Večné Bytie. Večnosť si nemýľme s časom; časom meriame sekundy, minúty, hodiny, dni, týždne, mesiace, roky, desaťročia, stáročia, tisícročia... atď. Materiálne predmety meriame, vážime, skúmame ich chemické zloženie, hustotu, viskozitu, alebo ako reagujú v kontakte s inými predmetmi... atď. Ducha nie je možné merať, ani vážiť, ani Ho lokalizovať. Je to niečo podobné, ako keby ste chceli myšlienku položiť na stôl, alebo zatvoriť do izby; a to pripomínam, že myšlienka sa rodí v hmotnom mozgu, zatiaľ čo duch je absolútne nehmotný. Človek tvorí diela: stavia domy, mrakodrapy, mosty, diaľnice, seje obilniny, vysádza ovocné stromy, píše knihy, komponuje hudobné diela, lieči chorých ľudí, vyučuje žiakov v škole... ale vždy pracuje s "už existujúcou hmotou". Ten, Ktorý bol pred existenciou sveta, od večnosti, Stvoriteľ, začal od ničoty, od absolútnej nuly. Keď hovoríme o Bohu, nemáme na mysli Ducha, ktorý kedysi bol, existoval, a dnes už nie je; ani Ducha, ktorý existuje len teraz, a v budúcnosti už nebude existovať; ani ducha, ktorý ešte len príde, ktorý raz bude existovať. Boh je VEČNÝ; to znamená, že ON JE stále, vždy, trvale, naveky. V súvislosti s jestvovaním Boha je irelevantné hovoriť o Jeho minulosti, prítomnosti či budúcnosti; čas nemá pre Boha žiadnu cenu, nepotrebuje ho, nie je na ňom závislý, pokojne sa bez neho zaobíde. Čas sa dotýka len stvorených, materiálnych entít, bytí, ktorých existencia je časovo obmedzená. Boh nie je energia, ktorá udržuje v pohybe vesmírne telesá, BOH je Osoba, vedomá si sama seba, svojej všemohúcnosti, absolútnej dokonalosti. Boh - na nikom a na ničom nezávislé bytie. Bohu nechýbal k šťastiu vesmír, BOH bol vrchovato šťastný sám v sebe aj predtým, ako ho stvoril. Boh nepotreboval k dokonalému šťastiu ani nás, ľudí, neboli sme teda „nutným“ stvorením. Nie sme „nutný, ani náhodný, ani vedľajší produkt prírody“, ako niektorí tvrdia. "Boh nehrá kocky" - nič nenecháva na náhodu. NUTNÉ BYTIE môže byť iba jedno, a to je - Pán Boh. Aj tieto skutočnosti nám jasne dokazujú, že - BOH JE.
