Najnovšia kniha režiséra Petra Brooka vychádza v slovenskom jazyku krátko po originálnom vydaní.
„Už roky sa zamýšľam nad tým záhadným vzťahom medzi slovom a jeho skutočným významom. Slová sú často nevyhnutné. Slová, ako stoličky a stoly, nám umožňujú pohybovať sa v každodennom svete. Príliš ľahko sa však slovo dostáva do popredia. Podstatný je význam. Už ticho má význam, význam, ktorý sa domáha uznania vo svete premenlivých foriem a zvukov.
Lenivo sme si zvykli zovšeobecňovať. Teraz uvidíme, že presne tak, ako v atóme, keď ho roztvoríme a nájdeme celé univerzum, tak aj keď sa pristavíme pri nejakej vete, zistíme, že každé jej slovo a každá jej slabika zakaždým rezonujú inak.“
Peter Brook
Hĺbavá a veľmi osobná kniha divadelného majstra Petra Brooka, ktorého noviny Independent označili za „nášho najväčšieho žijúceho divadelného režiséra“.
V Čo mám na jazyku sa Brook podmanivo, hravo a múdro zaoberá témami, ako sú jemné, no významné rozdiely medzi francúzštinou a angličtinou a početné roviny, z ktorých možno vnímať Shakespearovu tvorbu.
Brook sa tu vracia aj k svojej zásadnej idei „prázdneho priestoru“ a uvažuje o tom, ako sa zmenilo divadlo – a svet – v priebehu jeho dlhej a význačnej kariéry.
Pretkaná intímnymi a výstižnými historkami z Brookovho života, kniha Čo mám na jazyku je neveľkým, zato osviežujúcim darom od jedného z najväčších umelcov našej doby.
Chvála na Brookovu Kvalitu milosti: úvahy o Shakespearovi:
„Skvostná... pútavá... Táto krátka, skromná a skvelá kniha oživuje lepšie ako mnohé veľkolepé zväzky čitateľovo nadšenie pre tieto hry a divákov úžas nad pozoruhodnými a rozmanitými dojmami ukrytými v prvom fóliu. Patrí do povinného čítania...“
Guardian
„Vo svojich duchaplných úvahách obsahuje esenciu všetkého, čo sa Peter Brook za svoj život naučil.“
Wall Street Journal
Peter Brook sa radí k najznámejším svetovým divadelným režisérom. Medzi najvýznamnejšie inscenácie v jeho kariére plnej pozoruhodných počinov patrí Titus Andronicus (1955) s Laurenceom Olivierom, Kráľ Lear (1962) s Paulom Scofieldom či Marat/Sade (1964) a Sen noci svätojánskej (1970), obe pre Royal Shakespeare Company. Potom ako sa Brook presťahoval do Paríža, kde v roku 1970 založil International Centre for Theatre Research (Medzinárodné centrum divadelného výskumu) a po otvorení divadla Bouffes du Nord v roku 1974 International Centre for Theatre Creation (Medzinárodné centrum divadelnej tvorby), stál pri vzniku niekoľkých prelomových diel, ktoré posunuli hranice divadla, z mnohých napríklad Conference of the Birds (Vtáčí snem, 1976), The Ik (Ikovia, 1975), The Mahabharata (1985) a The Tragedy of Carmen (Tragédia Carmen, 1981). Natočil filmy ako Lord of the Flies (Pán múch, 1963), King Lear (Kráľ Lear, 1970), The Mahabharata (1989), Tell Me Lies (Zavádzaj ma, reštaurovaný v 2013) a Meetings with Remarkable Men (Stretnutia s pozoruhodnými ľuďmi, reštaurovaný v 2017). Jeho nesmierne vplyvné knihy, od The Empty Space (Prázdny priestor, 1968) po The Quality of Mercy (Kvalita milosti, 2013), vyšli v mnohých jazykoch po celom svete.
Divadelný ústav vydal publikáciu Kvalita milosti. Úvahy o Shakespearovi v roku 2014 v preklade Veroniky Kolejákovej.
