Machejovu rôznorodú básnickú tvorbu ťažko jednoznačne zaradiť a charakterizovať. Básnik je považovaný za majstra metafory a vtipu. Jeho poézia – najmä básne napísané už v XXI. storočí – má často satirický, ironický a intertextuálny charakter.
Hodnota básní je založená nielen na experimente so slovom, rytmom, rýmom, ale aj na prepracovaní známych literárnych motívov a pohrávaní sa s metafyzickými konceptami. Machej je komunikatívny básnik, hoci jeho básne sú často veľmi dômyselne rýmované a rytmizované. Rád nadväzuje na tradíciu staropoľskej poézie – od Kochanowského cez Słowackého a Mickiewicza až po Leśmiana. Zároveň nezriedka s vysokou dávkou sarkazmu polemizuje so súčasnou popkultúrou a ironicky preberá štylistiku mediálneho a postpolitického gýča.
Široký výber básní, aký pripravil špeciálne pre slovenských čitateľov sám básnik, ukazuje evolúciu jeho poetiky a básnického svetonázoru: od jednoduchých, opisných poznámok z konca sedemdesiatych rokov minulého storočia po metapoetický, esejistický Ondrušovský dotazník, napísaný v Bratislave na jeseň 2014.
Machej je aj uznávaný prekladateľ českej a slovenskej poézie. Preložil o. i. básne Jana Skácela, Ivana Blatného, Ivana Wernischa a Ivana Štrpku. V poslednom čase prekladal aj verše starých anglických básnikov – Thomasa Traherna i Johna Clara. Ako prekladateľ poézie spolupracuje s dvojmesačníkom Literatura na Świecie, najvýznamnejším poľským časopisom zameraným na svetovú literatúru.
