„Stojíte na morskom brehu. Je okolo ôsmej večer, fúka teplý vietor a pláž je takmer prázdna. Zavrite oči, zhlboka sa nadýchnite a započúvajte... tlmené šumenie vĺn, fragmenty hlasov, súmrak. A teraz si predstavte energiu a atmosféru toho istého miesta na pláži skoro ráno.
Táto melancholická zbierka bizarných, magických, ale aj obyčajných príbehov je najmä o „zmene osvetlenia“ životov jednotlivých postáv. Ale predovšetkým z nej cítiť obrovskú silu mora. Ohrom-ného, krásneho mora, ktoré prebúdza našu dušu. A oživená duša sa zvykne všelikam zatúlať.
„Hvala ti puno, drago, divno, more.“
Dado Nagy