Táto kniha je splnený sen mojej mamy, Zuzky Lajdovej.

Moja mama vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave a dvadsať rokov sa živila písaným slovom ako novinár, copywriter aj editor. Články podpísané jej menom vychádzali v denníku Pravda, v časopisoch Moment, Slovenka.
Po čase však prišiel zlom. Z médií odišla, nabrala odvahu a začala robiť kurzy tvorivého písania. Začínala pomaličky, s malými skupinami raz do mesiaca. Časom sa o jej kurzoch dozvedeli aj firmy a chceli s ňou spolupracovať. Práca lektorky ju bavila a videla v nej zmysel. Mala sen vydať knižku s analógiami „život je ako...“ a s textami, ktoré ľudia vytvorili na jej kurzoch.
Svoj sen si nestihla splniť, pretože 15.mája 2013, po boji s rakovinou, zomrela.
Po dlhšom premýšľaní som sa rozhodla jej tento sen splniť. Oslovila som účastníkov kurzu a poprosila ich, aby mi poslali svoje výtvory. Položila som otázku aj blízkym priateľom a rodine: Keby ste mali možnosť povedať mamine posledné slová, čo by to bolo? A takto vznikli listy na rozlúčku, ktoré nájdete na konci knižky.

Moja mama vravievala, že sny si treba plniť. Dúfam, že táto knižka splní svoj účel.

Gabika Čepičanová