Pozoruhodný príbeh rómskeho dievčaťa o hľadaní lepšej budúcnosti
Eliška sa narodila trinásťročnej Rómke a o desať rokov staršiemu nemeckému neonacistovi. Jej mama pochádzala z rodiny prostitútok z východoslovenského rómskeho geta a otec si zarábal ako boxer na ilegálnych zápasoch.
Eliška síce vyrastala v gete s matkou, starou a prastarou mamou, početnými tetami a sesternicami, ale otec sa o dcéru aj napriek svojej rasistickej výchove príležitostne zaujímal. Brával ju do Nemecka za svojimi ďalšími nemanželskými deťmi a starými rodičmi. Eliška tak mala šancu spoznať dva úplne rozdielne svety – kruté podmienky rómskeho geta i bežný život východonemeckej rodiny.
Ako trinásťročnú ju mama poslala do Anglicka za vzdelaním a lepšou budúcnosťou. Prepašovali ju v krabici od práčky, ale namiesto vysnívaného života a vzdelania ju čakala tvrdá práca. Upratovačka, cigánska tanečnica a neskôr šička. Svojho sna sa však nevzdala a popritom zasadla do školských lavíc a dokončila si aspoň základné vzdelanie. Hlad po vedomostiach hnal Elišku ďalej a nakoniec ju prijali na univerzitu.
Ale práve v tomto veku zistila, že aj v liberálnej západnej Európe sa jej pôvod a farba pleti môžu stať príčinou ponižovania a veľkého násilia. Eliška sa nepredstaviteľným hrôzam nevyhla ani v Anglicku, ale túžba po lepšom živote ju hnala v ústrety vysokoškolskému diplomu a vyrovnávaniu sa s minulosťou.
Cesta k úplnému vyliečeniu je ešte dlhá.