Slivky

Hovoríme o vyzretom autorovi, ktorý nachádza správnu mieru medzi "dokumentom" a fabuláciou, o človeku, ktorého životná empíria a autorská erudícia sa zbiehajú do textu v správnom čase a na správnom mieste tak, aby sa poučili. Najlepšie bez násilného mpralizovania... Uvedené atribúty ľudské i autorské - pretavené do rukopisu novely, predstavuje Ján Varinský. Zrelý - vekom i literárnym prejavom - a úspešný tvorca poviedkových textov, ktoré už získali ocenenia, čitateľovi predostiera pohľad na tri letné mesiace na dedine, videné očami dieťaťa. Tak ako v tomto čase dozrievajú plody sliviek, zrejú aj duše detí z martinskej časti Jahodníky. Formuje ich rytmus prírody aj ľudských príbehov. Chcú sa hrať, ale život ich dobieha realitou. Veď život neberie ohľad na vek či túžby. Plynie, raz pokojnejšie, inokedy dramatickejšie... A malí hrdinovia, podobne ako ich starí rodičia, s ktorými sa môžu identifikovať vďaka každodennému kontaktu, priam v ochrannom náručí celej dedinskej pospolitosti, sa priúčajú. Všetci sa sále priúčame, dozrievame ako slivky z titulu rukopisu. Novela vracia nielen stratenú podobu jednej z dnešných martinských častí Martina, je hlavne poctou prirodzenému spôsobu života a skutočným hodnotám. Tým, čo majú miesto vždy tam, kde žijú ľudia, čo chcú ľuďmi aj ostať.
Igor Válek, publicista a spisovateľ