Roky som snívala o tom, čo by mohol priniesť vysokoškolský život, a hoci sa niektoré veci zmenili, jedna vec ostávala rovnaká. Nezáležalo na tom, ako veľmi som popustila uzdu fantázii, nakoniec ma vždy zaviedla na to isté miesto.
Zaviedla ma k nemu.
Moja budúcnosť bola jasná a bol ňou on.
Až kým zrazu... nebol.

Teraz je zo mňa len tieň môjho bývalého ja, na ceste, ktorá je príliš nejasná, aby som po nej kráčala. A ja netuším, ako sa z toho dostať.
Neviem, ako ísť ďalej.
Vraví sa, že prvá láska je večná.
Presne toho sa obávam.