Slovo haiku pochádza z japonského haikai alebo hokku, čo znamená veršovaný žart, slovnú hračku. Je to teda pôvodný žáner japonskej poézie, ktorý sa vyvinul z formy tanky. Tanka má päťveršovú skladbu, poväčšine rozdelenú na tri a dva verše so slabičnou štruktúrou 5-7-5 a 7-7. Tanka však v Japonsku predstavovala vysokú „akademickú" formu, z ktorej sa v 16. storočí vyvinula jej uvoľnenejšia, humorná verzia 'haikai, ktorá ešte stále mala päť veršov...
...V 17. storočí ho tematicky inovoval a spopularizoval Matsuo Bašó, objavuje sa už len v schéme 5-7-5 a v 19. storočí oplyvnilo aj vývin západoeurópskej poézie (napr. E. Pound). Haiku by tiež malo obsahovať špeciálne slovo alebo spojenie, ktoré sa volá kigo. Je to slovo, ktoré indikuje ročné obdobie, kedy bolo haiku napísané. Niektorí takisto hovoria, že haiku má obsahovať dve myšlienky, z ktorých jedna je naznačená v prvých dvoch veršoch a druhá je zastúpená v tom treťom; má byť napísané v prítomnom čase; dôraz má klásť na opis atď. To sú už špecifiká pôvodnej tradície alebo vývoja vo svete.
Dnes sa haiku chápe tak, ako ju prezentuje i Michal Tatár, ako krátka báseň zachytávajúca moment v čase - pekná fotografia reality...
...Takéto haiku je takto knihou neveľkou rozsahom, ale jedným z mála dobrých literárnych potešení v poslednej dobe.
Radoslav Tomáš, Knižná revue, máj 2005
