Kedysi bol umierajúci "oficiálny", jeho smrť bola sociálna udalosť, na ktorej sa zúčastňovalo všetko susedstvo, a jej rituál bol až puntičkársky nemenný. V 17. storočí, keď bohatý roľník "cítiac svoju blízku smrť zvolal svoje deti a hovoril s nimi bez svedkov", kruh bol už zmenšený. Odvtedy sa neprestal zužovať a teraz sa "patrí" zomrieť sám v nemocnici, často po mesiacoch utrpenia ako druhá strana mince medicíny takej istej si sama sebou.
Táto malá knižka, bohatá na skúsenosti autorky pri lôžku chorého, chce byť predovšetkým praktická. Podáva súhrnný prehľad lekárskeho, ošetrovateľského a rodinného prístupu, charakteristického pre terminálne štádium choroby "pacienta, ktorý už nevie bojovať" a dáva presné rady z psychologickej a materiálnej oblasti.
Bude osožná a poradí lekárom prvého kontaktu, zdravotným sestrám a opatrovateľom. Vyzdvihuje možnosť ponechať "nevyliečiteľného človeka, ktorý ešte žije" v jeho domácom prostredí, medzi príbuznými, plne rešpektujúc jeho osobnosť, jeho vnútorný život a medziľudské vzťahy.
profesor F. Cabanne
čestný prezident
Federácie centier boja proti rakovine
