Po tejto knižke som siahla, ako mnohí predo mnou, vďaka jej názvu. Silný príbeh ženy a matky, ktorej sa v priebehu jedného dňa otočí život naruby a stratí svojho manžela a dcéru sa odohráva v Paríži, no z väčšej časti v malebnom Ísrku, kam šla splniť sen svojho zosnulého manžela a zároveň byť od svojho života na míle vzdialená. Bolesť a pocity, ktoré hlavná hrdinka prežíva dokáže podľa mňa skutočne precítiť len človek, ktorý stratil milovaného blížneho. Jej správanie a konečné odhodlanie začať znovu žiť má v sebe aj hlbší význam ako len obyčajný knižný príbeh na pár pekných chvíľ. Autorka nám ním ukazuje, že akákoľvek tvrdá rana zasiahne do nášho života, vždy sa dá s ňou "popasovať", vždy príde niečo či niekto, vďaka čomu sa oplatí postaviť na nohy a znova začať žiť. Ľúbostná romanca, ktorá sa rozvinula k záveru knihy mi prišla ako malé odľahčenie emocionálne silného úvodu, hoci ma úplný záver knižky trošku prekvapil avšak je realistickejší ako trápny záver typu "žili spolu šťastne až do smrti." V každom prípade by si postavy určite zaslúžili pokračovanie....
Je síce pravdou, že obsah knihy na prvý pohľad veľmi nekorešponduje s jej obsahom, ale pri mojom štúdiu na VŠ som sa naučila interpretovať si názvy inou cestou ako na prvé prečítanie, a preto moja interpretácia je, že som šťastní človek, pretože si dokážem nájsť čas na čítanie kníh a vypitie dobrej kávy. Mnohí ľudia to bohužiaľ v dnešných časoch už nevedia..... :)