Netvor

E-kniha

Storočie Darwina, Marxa, Freuda, Nietzcheho a Edisona zrodilo nových netvorov. Prototyp netvora priemyslovej civilizácie v diele Mary W. Shelleyovej Frankenstein, čiže moderný Prometeus (1818) je prvý v rade moderných príšer, je predobrazom umelého človeka, nespočetných vzbúrených robotov,
androidov a kyborgov. Po ňom vstúpili do literatúry Stevensonov Hyde (1886), Wellsove človekozvery
(1896) a Stokerov Drakula (1897).
Robert Louis Stevenson založil Podivným prípadom Dr. Jekylla a pána Hydea líniu netvorov psychoanalýzy dvadsaťtri rokov pred uverejnením eseje Sigmunda Freuda Das Unheimliche (1919). H. G. Wells predpokladal, že človek môže napodobniť prírodný vývin, vytvoriť nové druhy a poľudštiť
zvieratá, azda zmeniť aj sám seba. Bram Stoker vrátil do populárnej kultúry starú tradíciu upírov.
Netvori sa stali kultúrnymi symbolmi modernej spoločnosti. Frekvenciu mien „Frankenstein“ či „Drakula“ v populárnej kultúre nemožno spočítať. 20. storočie premaľovalo obraz netvora. Príroda s krvavými zubami a pazúrmi sa usalašila v
mestách. Atómový strach po bombardovaní Hirošimy zrodil novú generáciu netvorov od Godzilu cez obrovské mravce a mutované pavúky až po ľudí znetvorených žiarením. Nové netvory striehnu tiež vo vesmíre: bezmenné Veci, Votrelci a kozmickí útočníci. Filmy a televízne seriály vykresľujú neľútostné rasy, ohrozujúce budúcnosť ľudstva. Temným dvojníkom je aj výtvor človeka. Nepriateľský
robot symbolizuje obavy človeka z vlastnej techniky od Frankensteina cez Čapkových androidov a Terminátora po sieťovú inteligenciu. Mediálne prototypy netvorov sa vpečatili do vedomia verejnosti. Publikum odpovedá na dôverne známe podnety podmienenými reakciami. Netvory majú s publikom ľahšiu prácu, odkedy sa ich rekvizity stali spúšťacím mechanizmom strachu. Sigmund Freud definoval „príšerné“ ako prebudenie potlačených predstáv. Autori sa vrhli do psychológie, aby prebudili ohavu, ktorá sa skrýva v každom z nás. Na púti do vlastného vnútra spoznávame netvora v sebe. Reakcie na zákazy nie sú jednoznačné:
netvor znázorňuje kultúrne tabu, aby vyvolal odpor a strach, ale zároveň fascinuje čarom zakázaného ovocia. Urážka dobrého vkusu je pre subkultúru emblémom vzbury proti majoritnej spoločnosti.
Netvor sa môže stať kultom. Naša kultúra je plná obrazov netvora, lebo hľadá človeka.
Platíme si ohavy na filmovom plátne, v hračkárstve i na obrazovkách vo vlastnom byte. Virtuálny netvor predstiera, že je iba zábavnou figúrkou. To je azda jeho najobludnejšia vlastnosť. Je to len módny trend, rezignácia na hľadanie ľudskosti v človeku alebo začiatok nového obrazu človeka? Zábava strachom možno píše druhú knihu Genezis.