Více o knize

Po úspešnom spracovaní problematiky tzv. Východoslovenskej armády sa autorka rozhodla priblížiť čitateľom, venujúcim sa dejinám II. svetovej vojny na Slovensku, nemenej zaujímavú problematiku partizánskeho hnutia na východnom Slovensku.

Kniha prináša podrobný objektívny obraz formovania prvých partizánskych skupín na Slovensku (najmä na východe Slovenského štátu). Prechádza cez ich materiálne zabezpečovanie a vyzbrojovanie v rokoch 1943-1944 a dostáva sa až k vytvoreniu najväčšej partizánskej skupiny v tomto regióne – zväzku Čapajev.

Autorka PhDr. Helena Pažúrová podrobne mapuje osudy jej hlavného organizátora, leteckého nadporučíka Ľudovíta Kukorelliho a plasticky vykresľuje bojové akcie i „každodennosť“ partizánskeho života pred obdobím vyhlásenia SNP i po potlačení Povstania.

Kniha má 192 strán a z nich 32 strán obsahuje dobové fotografie na kriedovom papieri.

Našli jste chybu nebo škodlivý obsah? Dejte nám, prosím, vědět!

Hodnocení

Čtenářské recenze

Názor čitateľa

Helena Pažurová: Slovenský partizánsky zväzok ČAPAJEV

Kniha je spracovaná na základe archívnych dokumentov a spomienok príslušníkov skupiny i vojakov, ktorí sa ku skupine pridali po tom, čo Nemci začali s odzbrojovaním dvoch východoslovenských divízií. Autorka sa opiera aj o staršie práce slovenských historikov.
Text knihy je rozvrhnutý do siedmich kapitol. Ako ťažiskové javia sa nám: IV. kapitola, v ktorej autorka analyzuje činnosť skupiny Čapajev pred vypuknutím SNP, a kapitola V. , v ktorej sa rozoberá bojová činnosť zväzku Čapajev po vypuknutí povstania.
Je dobre, že autorka na začiatku knihy vysvetlila pojem partizán a uviedla charakteristické znaky partizánskej vojny, aj keď len formou odkazu pod čiarou.
K textu spomínaných dvoch kapitol práce pripájame dve poznámky Azda poslúžia ako dodatok k prehľadu o diverzných akciách skupiny uvedených na strane 77 a 78.
1. Za neobjektívne a nekorektné považujeme tvrdenia na str. 94, že „ diverzné skupiny (30. augusta) vyhodili do vzduchu v Hanušovciach železničný viadukt“. Ide o nadnesený pohľad, o vyjadrenie, ktoré radi zneužívajú odporcovia partizánskeho odboja. Pravda je taká, že diverzná skupina poškodila železničný viadukt, a to tak, že do vzduchu vyhodila jedno
( krajné) pole z tohto 300 m dlhého mosta. O tejto akcii by vedeli hovoriť dnes ešte žijúci občania mesta Hanušoviec. Svedčia o nej aj dobové fotografie uchovávané v Okresnom vlastivednom múzeu v Hanušovciach nad Topľou.
Poznámka: Na internetovej stránke v Googli možno nájsť napríklad aj takúto interpretáciu uvedenej deštrukčnej akcie:. “ Na konci vojnového šialenstva dopravné spojenie (železničný viadukt) ustupujúcich Nemcov prerušili výbušninou partizáni zo skupiny Čapajev. Viadukt bol opravený a dodnes tvorí neprehliadnuteľný objekt mesta… ( To, že nemecké vojská na ústupe pred sovietskou armádou zničili viadukt totálne, v texte na internete sa neuvádza.
Viď: http://presov.korzar.sme.sk/c/4558662/najdlhsi-oblukovy-viadukt-strednej-europy-postavili-v-hanusovciach-nad-toplou.html#ixzz3HHHpVd35.
2. V texte knihy podľa nášho názoru absentuje zmienka o bojovej epizóde, ktorá sa odohrala 7.septembra 1944 nad obcou Šarišská Poruba. O čo ide? Čo sa tam odohralo?
V ten deň nemeckí vojaci čakali v strehu už od rána, pretože vedeli, či azda len tušili, že partizáni budú chcieť prejsť z obkľúčenia v Slanských vrchoch na Ondavskú vrchovinu práve týmto smerom, t. j . poza Nemcovce a Chmeľov. Popoludní strhla sa nad Porubou silná prestrelka. Počas nej padli traja partizáni, pričom niekoľkí boli ranení. V istom momente Nemcom spoza chrbta, kdesi od jarku povyše Nemcoviec ( ako spomínajú pamätníci) dohora vyleteli dve svietiace strely. Pre partizánov to bol signál, že prechod po plánovanej osi je nemožný a v hlavách útočiacich Nemcov vzniklo zas podozrenie, že v dedine sú partizáni, prípadne ich pomocníci. Na druhý deň 8. septembra už včasráno prišli do Nemcoviec autami nemeckí dôstojníci--gestapáci a začalo sa vyšetrovanie. Dvoch „pastierov kráv“ Ondreja Jancalu a Ondreja Klimu, ďalej komisára obce Juraja Gazdačku i ďalších dvoch občanov Juraja Ďuráša a Ladislva Martinka po krátkom výsluchu zaviezli autom do blízkej osady Lipníky, časť Miroľa, kde ich na pokraji lesa zastrelili. Dnes tam stojí malý pomník
s textom : „Tu boli 8.septembra 1944 Nemcami zastrelení “ a nasleduje šesť mien.
Záver: Bojová činnosť partizánskej skupiny Čapajev bola pestrá, úderná a trefná. Ľudovít Kukorelli, náčelník skupiny, bol odborne zdatným a smelým vojakom, antifašistom. Nebol členom žiadnej politickej strany. Nepriateľom naháňal strach. Mal ich zaiste i v svojich radoch. Zahynul guľkou jedného z nich pár hodín pred koncom ťažkej bojovej cesty pri prechode frontovým peklom pri Habure 23. novembra 1944.
Práca PhDr. Heleny Pažurovej, CSc., Slovenský partizánsky zväzok Čapajev je cenným príspevkom do histórie Slovenského národného povstania. Jej vydanie je záslužným činom Múzea SNP a treba ho kvitovať .
J. V. L,

490 Kč

Beletrie

Naučná a odborná

Pro děti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchařky

Učebnice a slovníky

Náboženství a ezoterika

Mapy a cestování

Cizojazyčná literatura

Top autoři

Top série

Dárkové poukázky

Věcičky od Martinusu

Káva, čaj a dobroty

Hrnečky a lahve

Papírnictví

Zápisníky a kalendáře

Hudba

LP desky

Filmy

Puzzle

Slovenský partizánsky zväzok Čapajev

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze

Slovenský partizánsky zväzok Čapajev

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze

Sledovat titul

Zajímá mě

Ve formátu