Zalknutí

Dusením k vyššiemu životnému štandardu

Dej je takmer identický s knihou, príbeh viac-menej tiež: Viktor Mancini, hlavný hrdina, je skrachovanec na prvý aj každý ďalší pohľad.
Drhne sa v reštauráciách, nechá sa zachraňovať a potom od svojich obetí mámi zo súcitu finančné príspevky, tvrdiac, že potrebuje trebárs opraviť chrup. A aby toho nemal dosť, zamiluje sa do psychiatričky a pátra po svojom skutočnom pôvode, keďže je presvedčený, že jeho matka mu čosi zásadné tají.

Keďže však Palahniukovi zvyčajná miera bizarnosti nestačí, vo filme to chvíľu vyzerá tak, že Viktor je k tomu všetkému skutočným pokrvným potomkom Ježiša Krista.

Zmätok?

Dokonalý. Prvým režisérovým zárezom do kresla je skutočnosť, že vo filme to pôsobí kompaktne, prirodzene a predovšetkým prehľadne. Normálny film bohatý na retrospektívy, výborne obsadený a relatívne krátky. Čo sa otvorí, uzavrie sa, čo sa rozohralo, to sa dohrá, postavy prejdú premenou a dobre to dopadne, čo v prípade Palahniuka znamená, že tentoraz sa zaobídeme bez anarchistickej revolúcie. 


Celú recenziu Jura Malíčka nájdete na www.inland.sk