Čerešňa na šľahačku

Knižku som priam zhltla, nedokázala som sa od nej odtrhnúť, kým som ju celú nedočítala. Lenka má výborný štýl a nezaprie v sebe poetickú dušu. Príbeh je taký obyčajno-neobyčajný, presne aký nám zvyčajne ponúka sám život. Chvíľami som sa smiala na vtipných poznámkach, chvíľami som smútila spolu s hlavnou hrdinkou. Občas sa zamyslela, ako sa s nami osud dokáže zahrať. Knižku rozhodne odporúčam všetkým, ktorí milujú reálne príbehy :)

Takže dámy, vidím, že je to pre vás veľmi reálny príbeh a je určený všetkým, ktorí majú také radi. Nejdem sa s vami o tom hádať, len predostrem svoj názor na túto knihu. V prvom rade poviem ale to, že neodsudzujem literatúru pre ženy. Sú občas autorky, ktoré ma svojimi knihami príjemne prekvapia a užijem si príjemné čítanie dobrého príbehu, ktorý ma aj chytí. Čo sa ale týka tejto knihy... tak to je niečo, čomu by som dal skutočné varovanie niekde na úvod. Niečo v štýle - "PRE MUŽOV NEVHODNÉ!!! Vysvetlím to nižšie, a prosím všetkých zarytých fanúšikov Leny Riečanskej, aby to brali ako pohľad muža, ktorý môže byť úplne iný, než váš.

Takže začnem asi tým, že sa z tejto knihy vyhodili veci, ktoré mi v jej predošlých tituloch liezli na nervy. Nemáme tu čiernobiele postavy, ktoré sú príliš dokonalé, ani tu nemáme lásku až do smrti a nezačíname príbeh narodením hlavných hrdinov. To sú pozitíva. Začalo to dokonca celkom fajn. A chyby som dokonca bol schopný aj tolerovať. Nevedeli sme v akej firme hrdina pracuje, akú má pozíciu, koľko má asi rokov, kde sa príbeh odohráva a čas tu miestami zase nehrá žiadnu rolu. Pôsobí to tým pádom veľmi všeobecne, čo už je aj prvý dôvod, pre ktorý si myslím, že reálnosť príbehu je trošku mimo. Vieme, že žije ešte aj babka Ester. Človek je z toho potom jemne stratený, keď sa autorka nesústredí na detaily. To by som ale dokázal tolerovať.

Čo ale tejto knihe nikdy neodpustím sú postavy. Nepôsobia tak čiernobielo ako v jej predchádzajúcich dielach, no osobne by som asi uvítal návrat k týmto stereotypným jednodimenzionálnym postavám. Pretože spôsob akým táto kniha vykresľuje mužov podľa mňa nie je len hlúpe. Je to maximálna urážka pre každého muža, ktorý si toto prečíta.

Ani jedna z týchto postáv mi nie je sympatická. Ani jedna. Milan síce pôsobí ako dobrácky snúbenec, no čo s ním autorka v strede urobí je podľa mňa absolútne hnusné a vôbec neviem odkiaľ to prišlo. Mimo celého konceptu. Pri Zolovi je to trošku pochopiteľnejšie, no i tak nesúhlasím s tým aký je. A čo sa týka Romana, tak len poviem, neexistuje jediná vec, ktorá mi je na ňom sympatické.

Pre mňa pôsobí ako človek, kto je schopný čohokoľvek aby dosiahol svoje ciele a je mu jedno čo to spôsobí. To, že je Ester už tak blbá, že mu podľahne je už jej problém, no ja len neustále si hovorím, že má peniaze, je úspešný, má super auto a je fantastický milenec... ale ani jedna z jeho akcií mi nepríde ako čistá hra. Neustále cítim, že mu o niečo ide.

A aby toho nebolo málo, tak tu máme ešte generálneho riaditeľa firmy (nevieme akej), ktorému sa Ester páči, a správa sa ako stereotypný šéf. Je to ale možno jediný chlap, ktorý nepôsobí ako maximálna urážka. Ale sympatie nie sú ani tam.

Nemyslím si, že v živote toto bude nejaký muž čítať, no je mi to jedno. To, že sú knihy pre ženy neznamená, že ich muži nemôžu čítať. A aby som mal pocit, že autorka má o mužoch takéto predstavy ma vrcholne irituje a uráža. Neviem, čo vám chlapi urobili pani Riečanská, no táto kniha je skutočne vrchol.