Úspešný spisovateľ a vysokoškolský pedagóg Platón Pobočný prechádza spolu so zmenou politického postavenia krajiny prudkými osobnými zmenami tak v živote, ako aj v nazeraní na svet. V čase dohárania socializmu, keď už mal za sebou úspech s románom o vymyslenej hrdinke Márii, zvažuje možnosť pokračovať v príbehu v postrevolučnom období. Tým, že sa intenzívne zapodieva životnou krivkou Márie a popri tom rieši žabomyšie problémy so svojím manželstvom, presunie sa do vyššieho levelu svojej idey mať z Márie rovnocennú partnerku a tak sa vpraví
do tejto novej roly, až sa jeho reálny život naozaj prepojí s fiktívnym životom Márie a obaja sa pokúsia spoločne odísť na ktorúsi jazykovo-lektorskú zahraničnú štáciu, aby tam... Dožili svoje životy? A ktoré? Tie naozajstné, teda život literárneho obrazu alebo tvorcu tohto obrazu?
Autor nedáva odpoveď na túto otázku, ale zdá sa, že pre čitateľa to nie je až také dôležité. Nevedno, či ho väčšmi zaujíma život kompromitujúceho sa bývalého "rozhnevaného muža", alebo osudy spoločnosti, ktoré sa v Kretovom románe odrážajú vo viacerých polohách a cez viacero postáv, takých charakteristických pre našu éru premien ideologického, ale aj územno-štátneho zriadenia. Platónova manželka Adelaida je Slovenka z Rumunska a nedarí sa jej zakoreniť sa vo vlasti svojich predkov. Platónovi kolegovia a priatelia sa hašteria ani nie tak o názory, ako skôr o primerane zaplatené miesta a Platónove frajerky sa jednoducho spoja do protityranského bloku, nezaprúc pritom silný druhý plán svojho personálneho vzťahu k hrdinskému zbabelcovi Platónovi. Román je konštruciou príbehu snovorealistický, v štýle a v štylistike nie nenáročný, ale plynulým tokom rozprávania a zrozumiteľnosťou obrazu dostupný všetkým vrstvám čitateľstva.
