Johnny a mŕtvi

Přečtená

II. diel trilógie o Johnnym Maxwellovi 

  Len málo ľudí môže uvidieť mŕtvych. Dvanásťročný Johnny Maxwell tú schopnosť má a má pre mŕtvych aj veľmi zlú správu: mestská rada sa rozhodla zrušiť cintorín a na jeho mieste vystavať administratívnu budovu.
Ale aj mŕtvi sa čo-to naučili od Johnnyho: nenechať vec len tak, nezostanú predsa ležať na svojich miestach, zvlášť keď je Halloween... A Johnny náhle vie, že miesto, kde odpočívajú naši predkovia, je neraz dôležitejšie pre živých ako pre mŕtvych... Keď vyjde najavo rozhodnutie mestskej rady, že dá zbúrať starý cintorín, lebo jeho prevádzkovanie je drahé, mestečko sa ani veľmi nevzbúri. Zato Johnny a jeho partia sa znepokoja: na mieste, kde pokojne odpočívajú mŕtvi, rastú vysoké stromy, v ktorých spievajú vtáci, majú stáť nejaké anonymné vežiaky? Zájdu na cintorín, kde Johnny zistí, že sa vie rozprávať s mŕtvymi, že ich vidí a počuje takmer tak ako živých. Tu sa rozvinie príbeh o ľudskej múdrosti a čestných postojoch, keď Johnny vie obrániť svoju pravdu aj pred dospelými a – to najmä – aj pred mocou peňazí. Ukáže sa aj, že ani mŕtvym prílišná voľnosť nepristane: oni musia byť tam, kde spočinula ich telesná schránka, aby boli pripravení na zmŕtvychvstanie. Johnny aj so svojou partiou zachránia pre mestečko Blackbury cintorín, lebo sa ukáže, že starý cintorín je možno dôležitejší pre živých ako pre mŕtvych.